O športe a vegánstve s Janym Landlom

Ako sa trénuje na vegánskej strave, čo má na nej najradšej a ako na rastlinný jedálniček reagujú jeho klienti sme sa porozprávali so známym slovenským trénerom Jany Landlom.

Ako si sa dostal k vegánstvu? Čo bolo prvým impulzom, vďaka ktorému si sa stal vegánom?

K vegánstvu som sa dostal prostredníctvom knihy Hľadanie ultra od Richa Rolla. Rich Roll sa stal v štyridsiatich rokoch vegánom a začal športovať. V tomto veku sa prihlásil na súťaž Ultraman, ktorý vo svojich 42 rokoch zdolal. Umiestnil sa tak v jednom nemenovanom časopise medzi dvadsiatimi najviac fit mužmi sveta. Takže táto kniha, v ktorej Rich Roll opísal účinky vegánstva na jeho športové úspechy, ma motivovala. Aj keď so stravou som experimentoval aj predtým.

Pred vegánstvom som vysadil zo stravy lepok po tom, ako som prečítal knihu Novaka Djokovica Naservírujte si víťazstvo a knihu Život bez pšenice. Vždy som sa inšpiroval knihami športovcov, pretože som chcel posunúť svoj výkon a chcel som vedieť ako ho môžem lepšie dosiahnuť. Po prečítaní knihy Richa Rolla som sa prihlásil na Ironmana do Miami v Amerike, pričom som sa rozhodol, že pôjdem vegánskou cestou. Vegánstvo som si v podstate dal ako darček k tridsiatym narodeninám.

Dá sa povedať, že som si k narodeninám dal nové telo, pretože aj keď som bol už predtým vyrysovaný, tá funkčnosť bola niekde inde. Rastlinná strava mi dala úplne nový obzor, nový smer. Vegánstvo mi ukázalo, že toto je tá cesta, ktorou chcem ísť. Vďaka vegánstvu mám totiž veľa energie, a preto všetko vládzem. A navyše som vďaka nemu zdolal aj spomínaného Ironmana, na ktorého som sa pripravoval len pár mesiacov, predtým som extra nebehával ani som nedokázal odplávať 4 km naraz. Takže vegánstvo mi ukázalo, že toto viem dosiahnuť hlavne tou stravou. U mňa to teda začalo športom.

Ako dlho sa už stravuješ vegánsky a ako vyzeral tvoj prechod z konvenčnej na čisto rastlinnú stravu?

Môžem povedať, že vegánom som už skoro 6 rokov. Ale musím priznať, že som nebol úplne vždy stopercentný vegán. Najprv som plánoval byť vegánom do pretekov. Po pretekoch som si preto doprial hamburger s mäsom. Nemusím vám ale hovoriť, ako mi po ňom bolo zle. Nebral som vtedy ešte vegánstvo ako životnú cestu, ale skôr ako nejakú pomoc na dosiahnutie cieľa. Môj prechod na rastlinnú stravu bol zo dňa na deň, pretože som mal cieľ. Chcel som zvládnuť tie preteky, mal som plán. Takže môj prechod bol veľmi drastický, aj preto som si po preteku dal raz či dvakrát aj iné veci. Neskôr som však prirodzene pokračoval ďalej tou rastlinnou stravou. Ale ako vravím, pred šiestimi rokmi ešte neboli také výdobytky ako vegánska zmrzlina, preto keď som si niekedy z nostalgie chcel niečo také dať, tak som si to dal, ale opäť vám nemusím hovoriť, ako som sa potom cítil.

Rastlinná strava mi dala úplne nový obzor, nový smer. Vegánstvo mi ukázalo, že toto je tá cesta, ktorou chcem ísť. Vďaka vegánstvu mám totiž veľa energie, a preto všetko vládzem.

Ako si sa cítil po prechode na vegánsku stravu? Ovplyvnilo to nejakým spôsobom (či už pozitívne alebo negatívne) aj tvoje športové výkony?

Po prechode na vegánsku stravu som sa cítil neskutočne dobre, naozaj neskutočne dobre, ale zároveň zvláštne, pretože prívaly energie boli čoraz väčšie a väčšie. Mal som tak veľa energie, že som zrazu potreboval menej spať. Aj som chcel spať viac, ale stačilo mi 5 hodín a bol som vyspaný, uvoľnený, cítil som sa neskutočne dobre. Asi to bol šok pre telo, ale v tých začiatkoch mi stačilo menej spánku. Cítil som sa ale aj zvláštne, a to hlavne preto, lebo môj spoločenský život išiel do úzadia.

 

Pred šiestimi rokmi, keď ste boli vegán, tak to bol des, ja som bol totálne outsider. Nemohol som nikomu povedať, že som vegán, lebo ľudia na mňa pozerali ako na blázna, ako keby som bol z nejakej sekty. A hlavne, keď som prišiel do reštaurácie, ja som si nemal čo objednať. Dnes je to už perfektná záležitosť, už máme vegánske menu, vegánske jedlá, ale pred šiestimi rokmi to nebolo. Vtedy, kým som čašníkovi vysvetlil, čo chcem a čo nechcem, tak sa na mňa prišiel kuchár pozrieť, že prečo vymýšľam. Vtedy som si väčšinou vymýšľal alergie, lebo len tak s mojimi požiadavkami nemal nikto problém.

Po prechode na vegánsku stravu som sa cítil neskutočne dobre, naozaj neskutočne dobre, ale zároveň zvláštne, pretože prívaly energie boli čoraz väčšie a väčšie.

Takže po prechode na vegánsku stravu to veľmi ovplyvnilo môj sociálny a osobný život, ale čo sa týka športových výkonov, tak mne sa kondícia neuveriteľne zlepšila, ja som bol nezastaviteľný, cítil som sa ako superman. Do dnes sa tak cítim. Každý sa mi čuduje, koľko mám energie a hľadajú za tým niečo nekalé, ale je za tým jednoducho iba čistá rastlinná strava, žiadne polotovary a pod. Áno, sem tam si dám aj ja nejakú maškrtu, ale vždy je to vegánske. Takže pre mňa bol môj pocit po prechode na vegánstvo fantastický, ale spoločensky to bolo hrozné, takže som nesmierne šťastný, že doba je už niekde inde.

Čo ty a doplnky? Suplementuješ nejaké vitamíny, napríklad B12, D a podobne?

Samozrejme, suplementujem nejaké vitamíny, ale musím povedať, že to nie je preto, lebo som vegán, práve naopak. Väčšinou ľudia, ktorí sú na rastlinnej strave, nepotrebujú veľmi suplementovať vitamíny, pretože majú veľký prísun ovocia a zeleniny. Ale áno, snažím sa suplementovať B12, používam doplnky od Avity, dopĺňam vitamín C, magnézium, železo, v zimných mesiacoch dopĺňam aj vitamín D. Užívam tiež ashwagandhu – výťažok z koreňa ženšenu a moringu, užívam B-Complex a tiež koenzým Q10. Čo sa týka vitamínu B12, tak ľudia vo všeobecnosti majú hladinu vitamínu B12 nízku, aj do mäsa sa musí ten vitamín nejako dostať. Každý rok chodím na komplexné krvné testy a nemám absolútne žiadny výkyv vitamínov a konkrétne vitamínu B12 mám ako vegán práveže veľa.

Odkiaľ si na začiatku čerpal nápady na vegánske recepty? Pomáhal ti nejaký odborník na výživu pri zostavovaní tvojho nového jedálnička?

Nápady som nečerpal nikde. Vtedy (keď som s vegánstvom začínal, pozn.) veľmi veľké nápady neboli, vtedy som mal úplne jednoduché veci. Pomáhal som si s tou knihou Richa Rolla a nejakými knižkami, čo som mal. Jedával som hlavne zeleninu a ovocie. Neriešil som veľmi kalorické hodnoty, jednoducho som jedol všetko, čo bolo vegánske. Mne keď raz niečo chutí, viem to jesť donekonečna. Milujem poké, to môžem mať každý deň na večeru, milujem ryžu, zeleninu, ovocie, takže som jedol to a neriešil som nejaké recepty, nesledoval som žiadne portály, nemal som ani nijakého odborníka na výživu. Tým, že som športovec a celý život sa zaoberám týmito vecami, tak som si jedálniček robil sám, ale bral som to tak, že rastlinná strava je prospešná pre telo a nemusím tak riešiť žiadne nutričné hodnoty. Jediné čo som mal obkukané od Richa Rolla, bol potréningový drink z kokosovej vody, ďatlí, semiačok, špenátu a kelu. Tento super drink si vlastne robím do dnešného dňa.

Ktoré jedlá sú tvoje najobľúbenejšie a čo v tvojom jedálničku nesmie chýbať?

Moje najobľúbenejšie jedlá sú poké, do toho som sa úplne zbláznil, milujem ázijské jedlá, čiže ryžové rezance, pak choi, zeleninu, robievam si rôzne woky, toto v mojom jedálničku nesmie chýbať. Ráno si dávam smoothie z kokosovej vody, vegánskeho proteínu, mrazených banánov, mrazeného ovocia. Ovocie dávam mrazené preto, aby to bolo studené a na to si dávam bezlepkovú granolu. Takéto raňajky nesmú chýbať v mojom jedálničku. Taktiež v ňom nesmie chýbať akákoľvek zelenina, ryža a v poslednej dobe si ulietavam na vietnamských pho polievkach. To milujem.

Momentálne štartuješ online tréningový program B56, ku ktorému ponúkaš aj vegánsky jedálniček na mieru. Využívaš pri jeho zostavovaní aj rady odborníkov?

Áno, momentálne už prebieha program B56. B preto, lebo je to plán B. Každý má svoj plán A, ale ja ponúkam ľuďom plán B, ktorý im zaručí to, že konečne schudnú natrvalo a objavia krásu vegánskej stravy. Samozrejme, spolupracujem s výživovou poradkyňou, ktorá zostavuje jedálničky. Nad všetkým chcem mať ale dohľad, preto si všetko kontrolujem, pozerám si veci, ktoré sú pre mňa dôležité a chcem, aby boli v jedálničku.

Prvá vec je, aby to bolo čo najjednoduchšie pre ľudí, čo znamená, že preferujem slovenské suroviny, aby boli ľahko dostupné v obchodoch a ľudia nemali problém ich zohnať. Je to pre mňa dôležité aj preto, lebo ľudia v programe nie sú iba z veľkých miest, kde si človek vie zohnať aj iné veci, ale pochádzajú aj z menších miest, z dedín, kde už je dostupnosť týchto potravín menšia.

Dôležitým faktorom jedálničkov je tzv. kapsulový systém, a teda že využívame 56 potravín, ktoré v jedálničkoch točíme dookola. Ľudia od nás teda dostanú nákupný zoznam 56 potravín, ktoré využívajú počas celého programu. Niektoré viac, niektoré menej, ale nič viac okrem nich potrebovať nebudú. Takisto spolupracujeme so Surovou dcérkou, ktorá nám dáva niektoré recepty z jej knihy Slovegán na spestrenie jedálničkov.

Ako reagujú klienti na čisto rastlinný jedálniček, ktorý im k programu ponúkaš? Neodrádza ich to, prípadne neznižuje to nejak ich úspešnosť v programe?

Musím povedať, že tí ľudia boli niektorí veľmi prekvapení z toho, že jedálniček k programu je rastlinný. Ale ja som im to ani nejako nevysvetľoval, jednoducho som ich postavil pred hotovú vec. Proste som im ponúkol plán B, preto lebo sám som vegán 6 rokov a viem, čo všetko som dokázal na základe rastlinnej stravy a tí ľudia mi musia proste veriť. Program som vytvoril na základe svojich výsledkov, svojich skúseností, svojich športových výsledkov, ale aj výsledkov ľudí, s ktorými som pracoval. Do programu som teda vložil svoju značku, záruku, že si za tým stojím a je to dobré.

Rastlinný jedálniček im absolútne dopomôže k tomu, aby dosiahli svoj cieľ. Pre mňa je jedlo, respektíve rastlinná strava absolútne top čo sa týka pozitívnych účinkov. Jediné čo ma mrzí je, že som na to prišiel len pred šiestimi rokmi.

Preto som ani nepočúval ľudí, či sa im to páči alebo nie, jednoducho som povedal, že iné jedálničky robiť nebudem. Takže ľudia reagovali rôzne, ale rozhodli sa to vyskúšať a už po týždni, po dvoch prichádzali samé pozitívne reakcie a dnes už nikto nerieši prečo je jedálniček vegánsky, každý to už berie ako fakt, ako súčasť toho programu. Myslím si ale, že tento jedálniček ich neodrádza a ani neznižuje ich úspešnosť, pretože mi dôverujú. Myslím, že každý to chce vyskúšať, a hlavne keď si už zaplatil ten program, tak už to chcú vyskúšať a po týždni už vidia výsledky a sú spokojní. Už po týždni mi zvyknú písať: „Wow, mám veľa energie!“ a tých wow je neskutočne veľa, z čoho sa veľmi teším.

Ľudia sa do tvojho programu zapájajú s rôznymi cieľmi – niektorí chcú schudnúť, iní byť fit a udržať sa vo forme. Myslíš, že práve vegánsky jedálniček im v tom môže pomôcť? Do akej miery môže čisto rastlinný jedálniček ovplyvniť ich výsledky?

Rastlinný jedálniček im absolútne dopomôže k tomu, aby dosiahli svoj cieľ. Pre mňa je jedlo, resp. rastlinná strava absolútne top, čo sa týka pozitívnych účinkov. Jediné čo ma mrzí je, že som na to prišiel len pred šiestimi rokmi. Do akej miery môže ovplyvniť rastlinná strava ich výsledky – do obrovskej miery. Sami vieme, že 70 – 80 % úspechu je zdravá strava, čiže my môžeme cvičiť koľko chceme, ale pokiaľ tam nie je tá strava, tak to cvičenie nemusí stačiť. Áno, môžeme hodinovým tréningom spáliť nejaké kalórie, ale to je hodina z dňa. Ešte máme ďalších 23 hodín, ktoré sa odzrkadľujú na konečnom výsledku.

Chcem každému povedať, že keď budeme mať pestrý jedálniček, pestré rastlinné jedlo, tak nebudeme mať problém ani s proteínmi, ani sacharidmi, ani s tukmi. Keď budeme mať jedálniček naozaj pestrý, nemusíme sa ničoho báť.

V súčasnosti uverejňuješ v časopise Fit štýl aj svoje tipy na jedlá a pripravuješ pre nich aj vlastné recepty. Vyzerá, že ťa varenie vegánskej stravy naozaj baví. Myslíš, že aj na Slovensku je možné pripravovať rôznorodú a chutnú vegánsku stravu bez nutnosti využívania exotických surovín?

Varenie ma baví, ale len občas. Nie som ten typ, ktorý veľmi vyvára. Ako som hovoril, mám nejaké obľúbené jedlá a tie točím stále dookola. Snažím sa aj ja variť, ale nie som ten typ, čo vymýšľa recepty. Samozrejme, jedlo ma baví, ale nie som stále v kuchyni. A áno, myslím si, že vieme byť aj na Slovensku rôznorodí aj bez použitia exotických surovín, aj keď niektoré exotické potraviny už dnes neberieme ako exotické, napríklad avokádo alebo pak choi, ktoré už patria do našich jedálničkov. Ale myslím si, že sa dá v pohode vymyslieť jedlo aj z našich surovín a presne to odporúčam ľuďom aj v našom jedálničku v programe B56, v ktorom sa snažíme využívať výhradne lokálne suroviny a hlavne sezónne. Ale viete, tá pestrosť potom človeku chýba a stále hľadá niečo nové, niečo iné. Napríklad také banány a mandarínky tiež nie sú exotické, máme ich už od útleho detstva.

Čo tvoja rodina a kamaráti – ako vnímajú fakt, že si vegán a športovec? Nedostávaš stále otázky ohľadom proteínov?

Moja rodina je zvyknutá, že celý život experimentujem so stravou, keďže od piatich rokov som prešiel rôznymi športmi od karate po fitness, takže v mojom živote tá strava zohrala veľkú úlohu. Keďže pracujem ako tréner, tak niektoré veci skúšam najprv na sebe. Na začiatku vegánstva som hrdo hovoril, že som vegán, ale väčšinou ľudia nevedeli, čo to je alebo si mysleli, že som v nejakej sekte. Tak som sa časom naučil o tom s ľuďmi nerozprávať, pretože ľudia nie sú natoľko sčítaní, aby to pochopili.

Ja používam veci, ktoré sú vedecky podložené, takže máme podložené, že rastlinná strava je účinná. To, že mi niekto povie: ja to viem, pre mňa nie je odpoveď. Čiže keď mi niekto hovoril, že nemôžem byť vegán, lebo som športovec, nebudem mať silu, energiu, proteíny, tak som to vnímal ako blbosť. Dobre vieme, že nepotrebujeme toľko proteínov, ako nám vždy hovorili. Sme úplne v pohode, keď prijmeme necelý gram bielkovín na kilogram váhy. Takže keď vážim necelých 80 kg a prijmem 70 g bielkovín, tak tie nájdem v strave ľavou zadnou.

Ale ťažko sa to rozpráva ľuďom, ktorí vás nechcú počúvať, pretože reči typu: „…veď naši rodičia toto a tamto.“ Ja som už z toho taký unavený, že sa niekedy s ľuďmi radšej nerozprávam o svojich stravovacích návykoch. Ale ako som povedal, moja rodina to vníma dobre a už na mňa myslia, aj keď k ním mám prísť na návštevu a vždy mi zavolajú, že budú mať jedlo aj pre mňa. A s tými proteínmi si nemusíme robiť ťažkú hlavu. Príroda nie je hlúpa. A hlavne chcem každému povedať, že keď budeme mať pestrý jedálniček, pestré rastlinné jedlo, tak nebudeme mať problém ani s proteínmi, ani sacharidmi, ani s tukmi. Keď budeme mať jedálniček naozaj pestrý, nemusíme sa ničoho báť.

 

Spracovala: Martina Záborská
Korektúra: Barbora Uherčíková
Fotografie: archív Janyho Landla
Viac inšpirácie nájdeš na: www.janylandl.sk alebo IG @JanyLandl

Uložiť odkaz do záložiek.
© Slovenská Vegánska Spoločnosť 2020