V októbri sa v Európskom parlamente hovorilo o zákaze nazývať vegánske výrobky mäsitými alebo mliečnymi názvami. Zatiaľ čo burgre a klobásy nijako neutrpeli, rastlinným mliečnym alternatívam hrozia veľké zmeny, ktoré môžu spôsobiť podnikom veľkú finančnú záťaž. Jedná sa o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171, ktorým by sa malo prísnejšie obmedziť názvoslovie rastlinných alternatív k mliečnym výrobkom.
Už momentálne platné nariadenia zakazujú používanie pojmov ako „vegánsky syr“ alebo „ovsené mlieko“, no pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171 ide ešte ďalej a snaží sa zakázať názvy ktoré „napodobňujú alebo evokujú“ chuť či textúru mlieka či mliečnych výrobkov, čo je veľmi znepokojujúce.
O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa hlasovalo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v dňoch od 19. do 22. októbra. Hoci nebol návrh podrobený kontrole zo strany verejnosti, mohol by mať ďalekosiahle následky na rastlinné alternatívy k mliečnym výrobkom a taktiež na spotrebiteľov, ktorí si ich kupujú.
Návrh prijal Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) v máji 2019 ako súčasť aktualizácie Spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (SOT).
Prečo považujeme návrh za nelogický
Zásada proporcionality, ktorá upravuje vykonávanie právomocí Európskej únie, pojednáva o tom, že činnosť EÚ sa musí obmedziť len na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
V prípade návrhu 171 je stanoveným cieľom ochrana spotrebiteľa. Sťažovanie situácie spotrebiteľovi pri výbere rastlinných potravín z dôvodu zvýšeného dopytu ide nad rámec toho, čo je naozaj nevyhnutné. Skutočné záujmy spotrebiteľov tu teda chránené nie sú. Rovnako neprimerané je utláčať odvetvie s rastlinnými alternatívami.
Ďalším problémom je právna neistota. Jazyk použitý v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu je príliš široký a jeho rozsah a možná interpretácia sú nejasné. Ak sa toto spojí s momentálnymi pravidlami na označovanie potravín, môže to spôsobiť, že prijatie tohto návrhu bude extrémne problematické.
Existujúce nariadenia, napríklad nariadenie č. 1169/2011 o označovaní potravín, ako aj súčasné ustanovenia nariadenia č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhov by sa prekrývali. To by mohlo mať za následok neúmyselné, ale aj nepriaznivé dôsledky pre interpretáciu potravinových či spotrebiteľských noriem a budúcnosť inovácií rastlinných potravín, čo by predstavovalo len zbytočnú prácu pre regulačné orgány a súdy.
Návrh protirečí politike EÚ
Rok po prijatí pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 171 na úrovni výborov bola predstavená stratégia Farm to Fork (Z farmy na stôl), ktorá je momentálne hlavnou politikou EÚ v oblasti udržateľných potravín. V rámci Európskej zelenej dohody zdôrazňuje stratégia Farm to Fork skutočnosť, že súčasné vzorce spotreby potravín v EÚ nie sú udržateľné, a prechod na viac rastlinnú stravu je vyslovene žiadaný, či už ide o verejné zdravie alebo ochranu životného prostredia.
Mnoho európskych spotrebiteľov uprednostňuje rastlinnú stravu vo svojom bežnom živote. Ambiciózny projekt Green Deal, ktorého cieľom je, aby sa z Európy stal prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete s čistými nulovými emisiami do roku 2050 je úplne v rozpore s reštrikciami, ktoré sa hlboko dotknú rastúceho odvetvia rastlinných alternatív.
Je až znepokojujúce, že návrh sa snaží zakázať akékoľvek používanie označenia mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré nesie dobrú povesť mliečnych potravín.
Prísnou interpretáciou návrhu by mohol byť úplný zákáz obalov rastlinných výrobkov, ktoré majú vizuálnu podobu mliečnych výrobkov. Napríklad by to mohlo vyzerať tak, že rastlinné dezerty by sa naďalej nemohli baliť do kelímkov, ktoré pripomínajú jogurty z kravského mlieka či iné mliečne dezerty.
Návrh ide aj za hranice balenia alebo označovania. Nevylučuje zákaz reklamy, ktorá používa vedecky podložené údaje o hodnotení životného cyklu produktov (LCA), ktoré by preukázali, že výrobok spôsobuje napríklad „polovičné uhlíkové emisie z mliečneho masla“.
Dôležité informácie by sa nemali cenzurovať
Podľa toho, ako sa vykladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171, by jeho prijatie mohlo predznamenať zákaz základných informácií aj pre tých ľudí, ktorí trpia alergiami a neznášanlivosťou na mlieko. Značná časť dospelého európskeho obyvateľstva trpí intoleranciou laktózy, a preto by tento potenciálny zákaz výrazov ako „bezmliečna alternatíva“ alergikom zbytočne sťažila život.
V širšom zmysle, označovanie na obale a vizuálna stránka produktu sú to, ako sa my v konečnom dôsledku rozhodneme výrobok použiť. Napríklad balenie rastlinných syrových alternatív podobajúcich sa na syr z mlieka v klasickom tvare bloku naznačuje spotrebiteľom vhodné použitie výrobku. Zároveň dáva spotrebiteľovi predstavu o štruktúre a chuti.
Dajme spoločne tomuto zákazu stopku
V momentálnej fáze ešte nie je o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 171 rozhodnuté a teda nič nie je ešte stratené. Finálna podoba regulácie je aktuálne v rukách takzvaného trialógu, teda dohody na konečnej podobe zmeny nariadenia medzi zástupcami Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorá reprezentuje vlády všetkých členských štátov EÚ.
„Keďže poznáme zámer Európskej komisie v stratégii Z farmy na stôl z pohľadu väčšej podpory potravín na rastlinnej báze, ukazuje sa, že postoj jednotlivých členských štátov bude kľúčový,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, Ľubomír Tuchscher.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171 predstavuje krok späť oproti progresívnemu smerovaniu poľnohospodárskej a potravinovej politiky EÚ a môže mať vážne následky pre odvetvie s rastlinnými potravinami. Taktiež tým môže utrpieť zvyšujúci sa počet spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre rastlinnú stravu, z dôvodu zdravia, udržateľnosti, alergií, intolerancie alebo osobných preferencií.
Našťastie, zatiaľ ešte nie je neskoro. Aj vy môžte pomôcť výrobcom aj spotrebiteľom práve teraz. Zapojte sa do prieskumu, na základe ktorého budeme vedieť lepšie argumentovať dátami a presadiť jasné stanovisko Slovenskej republiky.
Anonymizované výsledky prieskumu predostrieme v liste a pri spoločnej diskusii:
- ministrovi pôdohospodárstva, Jánovi Mičovskému
- riaditeľovi sekcie potravinárstva na ministerstve pôdohospodárstva, Jaroslavovi Remžovi
- predsedovi výboru NRSR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, Jaroslavovi Karahutovi
- členke výboru NRSR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, Jarmile Halgašovej
Zadaním emailovej adresy v prieskume sa zapojíte do losovania o balíček chutných vegánskych produktov. Výhercov budeme losovať a vyhlasovať v januári 2021.
Text vychádza z informácií Európskej aliancie pre potraviny na rastlinnej báze (EAPF), ktorá je na Slovensku zastúpená v Slovenskom združení pre značkové výrobky.
