Spôsobujú vegánske „mliečne“ výrobky Slovákom zmätok?

Mliečnym alternatívam hrozí, že budú musieť zmeniť svoje obaly, kvôli údajnému zmäteniu spotrebiteľa. V prieskume sme zisťovali či sú nové opatrenia EÚ odpodstatnené.

Európsky parlament odhlasoval v októbri minulého roka zmenu, ktorá môže výrazne zasiahnuť odvetvie rastlinných mliek, jogurtov, syrov či zmrzliny. Parlament argumentuje tým, že chce zabrániť zmäteniu spotrebiteľa. Inými slovami tvrdí, že chce, aby nakupujúci vedeli v obchodoch dobre rozlíšiť mliečne produkty od tých rastlinných, ktorých je na pultoch predajní čoraz viac.

Nápis „sójové mlieko” na krabici v Európe nenájdete ani teraz. To isté platí o „vegánskom syre”. Takéto názvy sú zakázané už dlhšiu dobu. To však na prvý pohľad parlamentu nestačí, pretože podľa neho sa spotrebiteľ môže pri nákupe ľahko zmýliť. Návrh zachádza teda oveľa ďalej. Ak by sa ho v marci podarilo presadiť, mohlo by to znamenať, že nápisy na rastlinných produktoch v štýle „krémové”, „chutí ako syr”, alebo „podobný jogurtu” by mohli byť po novom nelegálne. Firmy by ich jednoducho museli odstrániť. A nielen z obalov. 

Sýty tapiokový puding s rastlinným mliekom, kokosom a ovocím. (Autorka: Katarína Froľová, IG: @katarinalefleur)

Spoločnosti vyrábajúce takéto vegánske produkty by boli povinné zmeniť svoje slogany, grafiky a možno aj celú doposiaľ vybudovanú marketingovú stratégiu. Opis textúry či chuti, ktorý by naznačoval „dobrú povesť” mliečnych výrobkov by bol cenzurovaný. Úplne odlišné tvarovanie obalov tiež nie je vylúčené. Dokonca reklama, v ktorej by sa objavili spomínané slovné spojenia by mohla byť nelegálna. 

Ozývajú sa však hlasy, ktoré s návrhom nesúhlasia. Tvrdia, že nové nariadenie nemá s ochranou spotrebiteľa nič spoločné, práve naopak. Podľa mnohých európskych organizácií, ktoré združujú spotrebiteľov a výrobcov, nový pozmeňujúci návrh bráni v európskej politike udržateľných potravín Farm to Fork, zastavuje napredovanie projektu Green Deal, ktorý má z Európy urobiť prvý klimaticky čistý kontinent a taktiež ide proti záväzkom Parížskej klimatickej dohody. 

Ako premýšľajú pri nakupovaní Slováci a Slovenky?

Rozhodli sme sa zmýšľanie spotrebiteľov preveriť. Na vzorke viac než 1000 respondentov sme zorganizovali medzi Slovákmi online prieskum o tom, či ich podobné obaly mýlia a aké riešenia navrhujú oni sami.  

Prieskum prebiehal prostredníctvom online formuláru. (zdroj: unsplash.com)

Medzi respondentmi sa však neobjavili len vegáni, hoci tí sa podieľali časťou 30,7 %. Veľkú časť tvorili vegetariáni (25,4 %) a flexitariáni (21,8 %). 13,8 % ľudí uviedlo, že sa stravuje konvenčne. Drvivá väčšina respondentov (až 94 %) skúsenosť s nakupovaním vegánskych „mliečnych” výrobkov má. 

Najviac respondentov sa prikláňalo k možnosti, že sa pri nákupe nemýlia ani oni, ani ich známi. Na otázku „Pomýlili ste sa niekedy tým, že ste si mysleli, že výrobok je živočíšneho pôvodu a bol vegánskeho?” odpovedalo až 71 % ľudí odpoveďou „nie”. Pri tej istej otázke sa negatívne vyjadrilo aj 59 % konvenčných stravníkov. 

V dotazníku sme sa opýtali aj to, či slovné spojenia „chutí ako jogurt”, „alternatíva syra”, alebo „smotanový” môžu byť pre spotrebiteľov pri vegánskych alternatívach mätúce. Najviac ľudí, až 27 % respondentov, si zvolilo odpoveď „skôr nie” a 25 % odpovedalo „nie”.

Na základe čoho teda vedia spotrebitelia odlíšiť vegánske jogurty, mlieka či syry od tých živočíšnych? Až 65,6 % sa riadi príslušným vegánskym certifikátom na obale. 61 % ľudí pozná značku a vie, že je to vegánsky produkt. Viac než polovica respondentov (56,2 %) uviedla, že vegetariánske a vegánske produkty majú v potravinách vlastnú sekciu52,6 % ľudí číta zloženie každého produktu. 3,2 % ľudí nemá dôvod tieto produkty rozlišovať. Jedna z priamych odpovedí znela: „Nenakupujem ich, ale zvyčajne je to veľmi jasne označené na obale.

Medzi najčastejšími riešeniami, ktoré navrhovali respondenti, ako zabrániť zmäteniu spotrebiteľa, bolo práve označenie ochrannou známkou (68,4 %). O trochu menej ľudí (59,3 %) by uvítalo oddelenú vegetariánsku a vegánsku sekciu v potravinách. 19 % ľudí si nemyslí, že je potrebné prijať ďalšie opatrenie. K úplne odlišnému názvosloviu pri vegánskych a živočíšnych produktoch sa priklonilo 12,9 % ľudí. 

„Návrh podľa nás odporuje udržateľnej poľnohospodárskej politike EÚ. Rastlinné alternatívy majú vo všeobecnosti nižšiu ekologickú stopu, ich výrobcovia by nemali byť diskriminovaní. Podpísali sme sa aj pod list Európskej aliancie pre potraviny na rastlinnej báze (EAPF), kde sa snažíme s ďalšími organizáciami koordinovane zatlačiť na Európsku komisiu a členské štáty z Rady Európy, aby návrh nepodporili,” povedala Kristína Chaparro, predsedníčka OZ Slovenská vegánska spoločnosť.

V marci tohto roku by mal prebehnúť dôležitý trialóg medzi Radou Európy, Európskou komisiou a parlamentom. Dôležité je teraz to, ku ktorému názoru sa prikloní väčšina európskych štátov, ktorých ministri tvoria Radu Európy. Tí môžu teraz návrh najviac ovplyvniť. Anonymizované výsledky prieskumu sme preto poskytli Slovenskému združeniu pre značkové výrobky, ktoré ich odprezentuje nášmu Ministerstvu pôdohospodárstva.

Ak sa chcete aj vy postaviť proti tomuto návrhu, organizácia Proveg spustila na svojej stránke petíciu. Spoločne sa môžme postaviť za to, aby rastlinné výrobky prinášajúce mnohé benefity neboli ešte viac cenzurované, než sú v súčasnosti. 

O ďalších dôležitých udalostiach vás budeme naďalej informovať.

_____________________________________________________________________

Prieskum bol podporený súťažou, do ktorej nám svojimi vegánskymi produktami prispeli títo partneri. Za ich láskavú podporu ďakujeme.

  • Slovenské združenie pre značkové výrobky
  • Alpro
  • Adez Coca Cola
  • Dr. Oetker
  • Unilever
  • Nestlé
Kokosový nápoj obohatený o vitamíny a minerály. (Autorka: Katarína Froľová, IG: @katarinalefleur)