Vegánstvo a mentálne zdravie

Je vegánstvo prospešné pre naše mentálne zdravie?

Vegánstvo pozitívne ovplyvňuje ľudské zdravie, sociálny blahobyt, zachovanie planéty a život iných bytostí. Avšak jeho vplyv na mentálne zdravie nám poukazuje, že cesta za šťastím sa nezdá byť jednoznačná. V tomto duchu vegáni potrebujú silné prepojenie s niečím, čo im dodá pocit duševnej pohody a spokojnosti.

Sú vegáni šťastnejší ako ľudia konzumujúci mäso?

Z rôznej vedeckej evidencie sme sa dozvedeli, že vegánstvo, ako vyvážená rastlinná strava, vedie k lepšiemu zdraviu, k ochrane planéty a k zachovaniu biodiverzity, k rešpektu života iných bytostí ako sú zvieratá, či k zlepšeniu životných podmienok slabších sociálnych skupín. Vegánstvo má tiež pozitívny vplyv z ekonomického hľadiska, keďže znižuje úmrtnosť vďaka zdravšej ľudskej strave, čím znižuje výdavky verejného zdravotníctva a zlepšuje pracovnú výkonnosť. Okrem toho, je výrazne cenovo výhodnejšie produkovať rastlinné bielkoviny v porovnaní so zvieracími.

Avšak, keď sa pozrieme na vegánstvo z hľadiska mentálneho zdravia, tu nám veda neponúka jednoznačnú odpoveď. Na jednej strane, vegáni môžu byť  šťastnejší než ľudia konzumujúci mäso, ale vo väčšine prípadov tomu však býva opakom. Tak teda prečo ľudia žijúci uvedomelejším spôsobom života mávajú väčší sklon k depresiám alebo k úzkosti v porovnaní s inými, čo jedia mäso?

Čo je to šťastie?

Aby sme lepšie pochopili koncept šťastia, môžeme nahliadnuť na tri faktory, ktoré ho tvoria: naše emócie (emocionálna pohoda), dosiahnutá životná spokojnosť a vitalita (vnútorná sila, ktorú máme pre život). Podľa Aristotela, šťastie sa dá definovať do dvoch skupín, ako hedonizmus a eudaimonizmus. V prvom rade, hedonizmus nám môže byť dosť známy, pretože drvivá väčšina ľudí zakladá svoje šťastie na pozitívnych skúsenostiach, emóciách a potešeniach, ktoré nám hneď vedia rozveseliť náladu alebo vylepšiť život z krátkodobého a subjektívneho uhla pohľadu. Je to tiež takzvané pôžitkárstvo. 

„Jedna lastovička a jeden slnečný deň nerobí jar. Rovnako, ako jeden deň alebo jeden okamih nerobí človeka šťastným.“ —  Aristoteles

Druhý pohlaď na šťastie, eudaimonizmus, sa spája s dosiahnutím nášho ozajstného potenciálu, morálneho správania, zmyslu života, osobného rastu, samostatnosti a vitality. Ľudia hľadajúci šťastie v týchto končinách, žijú v súlade s humanistickým spôsobom bytia. Tiež sa aktívne angažujú v aktivitách, ktoré podporujú život na Zemi, i keď na prvý pohlaď tento životný štýl sa môže zdať nevegánom ako menej príjemný z uhla pôžitkárstva. Teda mäsožraví ľudia veľakrát nachádzajú pasiu v konzumácii mäsa a to zvykne byť jednou z najväčších bariér, aby sa dali na vegánsku cestu. Práve preto, mnoho firiem ponúkajúce vegánske produkty, doslovne kopíruje vzhľad a chuť mäsa do vegánskych alternatív, aby tak uľahčili prechod na rastlinnú stravu.

Byť či nebyť vegánom? Vegánska strava vs. vegánska identita a naše mentálne zdravie

Vegánstvo a mentálne zdravie

Jedna vec je osvojiť si vegánsku stravu buď pre zdravotné motívy, vplyv priateľov alebo len tak, pretože je to aktuálne populárne medzi celebritami. Druhá vec je stotožniť sa s úplne novou identitou z osobného alebo filozofického presvedčenia. Až kým sa človek vnútorne nestotožní s touto novou identitou, nenastane zlom, kedy sa mení a stavia naše nové ja. V tomto zmysle, sa vegánstvo považuje ako nástroj, ktorý pomáha definovať a vyjadriť svoju osobnú identitu. A niekde v tomto bode je viacmenej „pes zakopaný“ a nachádzame súvislosť s tým, že vegáni zvyknú byť  nešťastnejší ako ľudia, čo zvieratá ešte jedia. 

Vegánska strava a mentálne zdravie

Keď sa človek výlučne vegánsky iba stravuje a ešte sa nepovažuje za vegána, má tendenciu byť spokojný sám so sebou. Vegánstvo berie ako diétu, ktorá mu pomáha udržať si zdravší životný štýl. Tu vegánstvo ako rastlinná strava vo väčšine podporuje naše mentálne zdravie tým, že nám zlepšuje emócie, životnú spokojnosť, šťastie, psychické zdravie, vitalitu a motiváciu, a tiež znižuje sklon k depresii a úzkosti.

No minca má vždy dve strany a dokonca i z tohto hľadiska sa nájdu jedinci, ktorí napriek zdravej vegánskej strave môžu mať zvýšené riziko depresie, čo sa častejšie vyskytuje hlavne u mladších vegánov (do 26 rokov). V tomto smere, nám istý stupeň zrelosti myslenia ponúka ochranu nášho mentálneho zdravia. 

„Jedlo nie je výživné len pre telo, ale aj pre myseľ.“ —  Thich Nhat Hanh

Vegánska identita a mentálne zdravie

„Problém“ nastáva, keď sa človek rozhodne pre ten veľký krok stať sa vegánom zvnútra (po ktorom už obyčajne niet cesty späť, pretože väčšina si povie, prečo som to neurobil/a skôr?). No a v tomto prípade sa zapojí do deja znížené duchové zdravie. Tu si pripomeňme dva druhy šťastia podľa filozofa Aristotela. Na jednej strane, sme mali pôžitkárstvo a na druhej, hľadanie zmysla života a naplnenia ľudského potenciálu. Z tejto perspektívy, sa dá ľahko pochopiť, že „nie je všetko zlato čo sa blyští“.

Vegáni majú zvýšenú tendenciu si uvedomovať a premýšľať viac o tom, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť, chod vecí a ako to všetko vplýva pre dobro iných. Práve táto vlastnosť vegánskej osobnosti ich robí zraniteľnejšími v zmysle zníženého pocitu šťastia a mentálneho blahobytu, pretože vidia veci aké sú, ako sa vyvíjajú a aký veľký vplyv má naše individuálne konanie pre prospech globálneho kolektívu. V dôsledku toho, majú vegáni výrazne vyššiu mieru alebo riziko depresie, úzkosti či znížené mentálne zdravie a životnú spokojnosť.

Ale tiež sa vraví, že „v zdravom tele zdravý duch“. To znamená, že nemôžeme hádzať všetkých vegánov do tej istej nešťastnej kôpky bytostí. Existuje i menšina, ktorá dokáže byť dokonca šťastnejšia ako ostatní, teda zažíva podstatne menej negatívnych emócií vďaka vegánskému životnému štýlu. Tu sa stáva vegánstvo nástrojom pre zlepšenie mentálneho zdravia, ktoré pomáha hľadať zmysel života, väčšiu istotu či  ochranu pred vonkajšími faktormi.  

Prečo sú vegáni väčšinou nešťastnejší ako iní stravujúci sa menej súcitne?

Načrtli sme rôzne dôvody, ktoré vedú vegánov k horšiemu mentálnemu zdraviu. Je nimi napríklad to, že vegáni sa zamýšľajú nad vecami a udalosťami a snažia sa ich zmeniť tým, že menia seba. Ďalším dôvodom môže byť to, že vegáni i keď teraz sú trendom, stále sú len menšinou (1-10%) v rôznych západných krajinách, kde dochádza k ich utláčaniu pre iný názor na svet. 

Zaujímavosťou je, že príčinou horšieho mentálneho zdravia u vegánov môže byť to, že ľudia trpiaci duševnými chorobami sa snažia nájsť zmysel života a bezpečie práve cez vegánstvo. To znamená, že najprv sa vyskytne mentálna porucha a až potom dochádza k osvojeniu si vegánstva ako nástroju na zlepšenie duševnej pohody. Prípadne to môže byť zapríčinené aj tým, že vegáni vnímajú svet ako nespravodlivý voči iným živým bytostiam a to im znižuje pocit spokojnosti a pohody.

Ale existuje ešte nádej pre mentálne zdravie vegánov, ktorí sa nezvyknú tak zameriavať na pôžitkársku, materialistickú pohodu. Práve naopak, aktívnym zapájaním sa do dobrovoľne jednoduchého životného štýlu, ktorý je v súlade s ekologicky udržateľným spôsobom života na Zemi môže podporovať osobnú pohodu alebo šťastie.

Vegánstvo a príroda

Vegánstvo, šťastie a prepojenie s prírodou

Ak si to všetko stručne zhrnieme, vegánstvo je alternatívny spôsob života, ktorý sa vymanil z rúk hlavného prúdu, kde väčšina ľudí poníma okolitý svet ako niečo, čo patrí neuvedomelým zámerom ľudstva. Vegánstvo prispieva k transformácii našej osobnej identity, k ochrane životného prostredia a iných živých tvorov. Tak teda prečo sa zdá, že vegáni na prvý pohlaď sú menej šťastní ako ľudia bežne konzumujúci mäso?

V tomto duchu existuje jeden dôvod, prečo by vegáni dokonca mohli byť ešte šťastnejší ako ostatní. Tu sa nám vegánstvo javí ako most, ktorý spája človeka s prírodou. Kde sa naše vonkajšie a vnútorné ciele nachádzajú na tej istej ceste vďaka súcitnému zamysleniu sa nad našimi dennými rozhodnutiami o jedle. A týmto spôsobom zároveň prispievame k ochrane planéty, na ktorej máme zatiaľ ešte všetci svoj trvalý pobyt. 

Vegánstvo a spojenie s prírodou

„Ak je jedna cesta lepšia ako druhá, môžete si byť istí, že je to cesta do prírody.“ — Aristoteles

Jeden dôležitý faktor, ktorý treba vziať do úvahy je liečivý účinok vegánskeho životného štýlu cez jeho prepojenosť na sociálnej a environmentálnej báze s okolím. Existuje teda spôsob, ktorým môžeme napomôcť zlepšeniu mentálneho zdravia u vegánov. A je to cez silné prepojenie s prírodou, ktorá má blahodarný vplyv nielen na fyzické, ale i na duševné zdravie, vitalitu a pocit šťastia u vegánov. A toto nás približuje k Aristotelovmu ideálu o nematerialistickom šťastí, kde skutočné naplnenie ľudského potenciálu sa môže dosiahnuť, ak sa prepojíme s niečím väčším ako sme my, čo nás privádza do spoločnej komunity, ktorá veľkoryso vyživuje všetky bytosti.

Bibliografia

  • Agarwal, U., Mishra, S., Xu, J., Levin, S., Gonzales, J., & Barnard, N. D. (2015). A multicenter randomized controlled trial of a nutrition intervention program in a multiethnic adult population in the corporate setting reduces depression and anxiety and improves quality of life: the GEICO study. American Journal of Health Promotion, 29(4), 245-254.
  • Appleby, P. N., & Key, T. J. (2016). The long-term health of vegetarians and vegans. Proceedings of the Nutrition Society, 75(3), 287-293.
  • Blanchflower, D. G., Oswald, A. J., & Stewart-Brown, S. (2013). Is psychological well-being linked to the consumption of fruit and vegetables? Social Indicators Research, 114(3), 785–801.
  • Beardsworth, A., & Keil, T. (1992). The vegetarian option: varieties, conversions, motives and careers. The Sociological Review, 40(2), 253-293.
  • Beezhold, B. L., Johnston, C. S., & Daigle, D. R. (2010). Vegetarian diets are associated with healthy mood states: a cross-sectional study in seventh day adventist adults. Nutrition journal, 9(1), 1-7.
  • Beezhold, B. L., & Johnston, C. S. (2012). Restriction of meat, fish, and poultry in omnivores improves mood: a pilot randomized controlled trial. Nutrition journal, 11(1), 1-5.
  • Conner, T. S., Brookie, K. L., Carr, A. C., Mainvil, L. A., & Vissers, M. C. (2017). Let them eat fruit! The effect of fruit and vegetable consumption on psychological well-being in young adults: A randomized controlled trial. PLoS One, 12(2), e0171206. 
  • Costa, I., Gill, P. R., Morda, R., & Ali, L. (2019). “More than a diet”: A qualitative investigation of young vegan Women’s relationship to food. Appetite, 143, 104418.
  • Diener, E., & Ryan, K. (2009). Subjective well-being: A general overview. South African journal of psychology, 39(4), 391-406.
  • Dobersek, U., Wy, G., Adkins, J., Altmeyer, S., Krout, K., Lavie, C. J., & Archer, E. (2021). Meat and mental health: a systematic review of meat abstention and depression, anxiety, and related phenomena. Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 61(4), 622-635.
  • Forestell, C. A., & Nezlek, J. B. (2018). Vegetarianism, depression, and the five-factor model of personality. Ecology of Food and Nutrition, 57(3), 246–259. 
  • Graham, C., & Nikolova, M. (2015). Bentham or Aristotle in the development process? An empirical investigation of capabilities and subjective well-being. World development, 68, 163-179.
  • Jain, R., Larsuphrom, P., Degremont, A., Latunde‐Dada, G. O., & Philippou, E. (2022). Association between vegetarian and vegan diets and depression: a systematic review. Nutrition Bulletin, 47(1), 27-49.
  • Kahneman, D., Diener, E., & Schwarz, N. (Eds.). (1999). Well-being: Foundations of hedonic psychology. Russell Sage Foundation.
  • Kasser, T. (2009). Psychological need satisfaction, personal well-being, and ecological sustainability. Ecopsychology, 1(4), 175-180.
  • Krizanova, J., & Guardiola, J. (2021). Happy but vegetarian? Understanding the relationship of vegetarian subjective well-being from the nature-connectedness perspective of university students. Applied Research in Quality of Life, 16(5), 2221-2249.
  • Lindeman, M., & Sirelius, M. (2001). Food choice ideologies: the modern manifestations of normative and humanist views of the world. Appetite, 37(3), 175-184.
  • Lindeman, M. (2002). The state of mind of vegetarians: Psychological well-being or distress? Ecology of Food and Nutrition, 41(1), 75–86. 
  • McMahon, A. T., Williams, P., & Tapsell, L. (2010). Reviewing the meanings of wellness and well-being and their implications for food choice. Perspectives in Public Health, 130(6), 282-286.
  • Michalak, J., Zhang, X. C., & Jacobi, F. (2012). Vegetarian diet and mental disorders: Results from a representative community survey. International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity, 9(1), 67. 
  • Nisbet, E. K., Zelenski, J. M., & Murphy, S. A. (2011). Happiness is in our nature: Exploring nature relatedness as a contributor to subjective well-being. Journal of Happiness Studies, 12, 303-322.
  • Rosenfeld, D. L., & Burrow, A. L. (2017). The unified model of vegetarian identity: A conceptual framework for understanding plant-based food choices. Appetite, 112, 78-95.
  • Ryan, R. M., & Frederick, C. (1997). On energy, personality, and health: Subjective vitality as a dynamic reflection of well‐being. Journal of personality, 65(3), 529-565.
  • Ryan, R. M., & Deci, E. L. (2001). On happiness and human potentials: A review of research on hedonic and eudaimonic well-being. Annual review of psychology, 52(1), 141-166.
  • Waterman, A. S. (2007). Doing well: The relationship of identity status to three conceptions of well-being. Identity: an International Journal of Theory and Reasearch, 7(4), 289-307.

Spracovala: Dr. Jana Križanová 

Zdroj fotiek: Unsplash

Súvisiace články