Vegánstvo z pohľadu etiky vyvracia všeobecne zakorenený názor, že zvieratá sú na svete pre uspokojnenie našich potrieb.
Nie je zviera ako zviera
Milujeme psov, ale konzumujeme kravy. Staráme sa o mačky, no na sliepkach nám ani v najmenšom nezáleží. Môžeme dokonca chovať prasiatko ako domáceho miláčika, ale zároveň si naďalej pochutnávať na bravčovom rezni. Na jednej strane zvieratám prideľujeme silnú morálnu ochranu, zatiaľ čo v iných prípadoch im odopierame akýkoľvek status.
Sme zhrození zo zanedbaných podmienkach v množiarňach psov a bežne sa zhodujeme v tom, že psy si zaslúžia ohľaduplnejšie zaobchádzanie a vyššiu úroveň starostlivosti. Na druhej strane, s čistým svedomím akceptujeme situáciu a osudy zvierat v živočíšnej výrobe, v ktorej sú pritom podmienky výrazne horšie ako v spomínaných množiarňach. Prečo je teda pre nás prijateľné morálne pozdvihnúť konkrétne druhy zvierat, ale zároveň prehliadať iné, ktoré sú pritom rovnako uvedomelými bytosťami? A aké postavenie by mali mať zvieratá v prijateľnom morálnom systéme?
Druhová nadradenosť a čo je na nej zlé?
Druhová nadradenosť je forma diskriminácie voči príslušníkom iného ako ľudského druhu [1]; určité živočíšne druhy povyšujeme nad ostatné a náš vlastný druh nad všetky, čím ospravedlňujeme kruté zaobchádzanie s niektorými druhmi zvierat. Väčšina ľudí zastáva názor, že sme oprávnení diskriminovať zvieratá, pretože máme vyšší morálny status jednoducho na základe toho, že sme ľuďmi [2]. Je však nepochopiteľné, prečo by mali biologické rozdiely medzi nami a zvieratami nadobúdať v kontexte vykorisťovania takýto zarážajúci etický význam [3].
Veľkosť a morálny pokrok národa sa pozná podľa toho, ako zaobchádza so svojimi zvieratami. – Mahátmá Gándhí
Iní tvrdia, že sme morálne nadradení preto, lebo inteligencia zviarat je nižšia ako naša. To však nezohľadňuje skutočnosť, že aj medzi ľuďmi samotnými nájdeme rôzne typy alebo stupne inteligencie – napríklad malé deti alebo kognitívne narušení ľudia zvyčajne nereflektujú to, čo si predstavíme pod pojmom „ľudská inteligencia“ – nie je to však pre nás dôvodom na spochybňovanie ich morálnej hodnoty. Ak inteligenčné rozdiely nemôžu ospravedlniť neprimerané zaobchádzanie s ľuďmi, nemali by byť ani priepustkou do sveta vykorisťovania zvierat [4].
Aktivisti za práva zvierat poukazujú na schopnosť zvierat prežívať pozitívne a negatívne pocity, či už fyzické alebo psychické, a to im podľa nich garantuje právo na život. Zvieratá sú cítiace bytosti – znamená to, že dokážu precítiť bolesť, strach, nudu, frustráciu, ale aj spokojnosť, radosť a potešenie. V priebehu posledných rokov sa zrealizovalo množstvo vedeckých štúdií, ktoré preukázali platnosť tohto tvrdenia. Nadobudnuté zistenia sa netýkajú len cicavcov, ale aj rýb, vtákov, plazov a niektorých druhov bezstavovcov [5]. Existujú dokonca štúdie, ktoré naznačujú, že niektoré druhy zvierat sú schopné cítiť empatiu [6].
V istom momente už nejde o to, či zvieratá majú city, ale či ich máme my! – neznámy autor
Prečo teda drvivá väčšina ľudí ignoruje alebo dokonca obhajuje druhovú nadradenosť? Dôvod je jednoduchý: od detstva nás učili veriť, že zvieratá sú nám podradené, čo nám dovoľuje ich nerešpektovať. Napríklad podľa platnej slovenskej legislatívy je primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa skutočnosť, že patrí medzi hospodárske zvieratá [7]. Preniesť takýto názor do bežného života je pohodlné, lebo nám umožňuje ťažiť z vykorisťovania zvierat a výhody, ktoré z toho pre nás plynú, nás zároveň motivujú pri tomto názore zotrvať.
Koľko zvierat zomrie len kvôli nášmu jedlu?
Neustály dopyt po živočíšnych produktoch spôsobil, že súčasná živočíšna výroba je založená na chove hospodárskych zvierat v čo najmenších priestoroch a v čo najkratšom čase. Život v takýchto extrémnych podmienkach spôsobuje zvieratám neustály stres a utrpenie, čo vedie k rôznym chorobám či fyzickým zraneniam, kvôli ktorým veľká časť zvierat predčasne hynie. Život, ktorý prežijú vo veľkochovoch, sa pritom ani zďaleka nepribližuje ich potenciálnej dĺžke života, ktorú by dosiahli v prirodzenom prostredí.
Ak si myslíte, že je ťažké byť vegánom, predstavte si, aké ťažké je byť hospodárskym zvieraťom. – Gary L. Francoine
Každý rok svetová živočíšna výroba vychová a usmrtí desiatky miliárd zvierat. Len pri hospodárskych zvieratách sa celosvetovo často uvádza číslo 70 miliárd [8], no pokiaľ by sme rátali aj morské živočíchy a ryby, toto číslo by sa vyšplhalo až na stovky miliárd. Počet hospodárskych zvierat na Zemi tak prevyšuje veľkosť ľudskej populácie viac než trojnásobne! Najväčšie množstvo usmrtených zvierat predstavujú ryby a brojlerové kurčatá, pričom väčšina zvierat pochádza z intenzívnych veľkochovov [9] [10].
Ošípané: nikdy nekončiace peklo
Pre mnohých ľudí sú ošípané iba špinavé a hlúpe zvieratá, pravda je však celkom inde. Ošípané sú veľmi inteligentné a učelnivé zvieratá [11], ktoré sú podobne ako psy veľmi spoločenské a hravé. Prasnice sú navyše veľmi starostlivé matky. V prirodzených podmienkach si ku koncu gravidity začínajú pripravovať hniezdo pre svoje mláďatá, ktoré si ostražito chránia a v prípade, že sa niektoré z mláďat zatúla mimo dohľad, matka na neho neprestajne volá, aby zostali v kontakte [12].
Zvieratá majú na existenciu svoje vlastné dôvody. Neboli stvorené pre ľudí, rovnako ako černosi neboli stvorení pre belochov, či ženy pre mužov. – Alice Walker
Vo veľkochovoch však ošípané nemajú vôbec možnosť uplatňovať svoje prirodzené potreby a správanie. Samice ošípaných bývajú cca 7-10 dní pred pôrodom a 28 dní po ňom držané v individuálnych kovových chlievoch [13], ktoré sú mimoriadne úzke a sotva väčšie ako samotné zvieratá. Ich rozmery sá v závislosti od krajiny a tamojšej legislatívy rôznia, napríklad dánski chovatelia ošípaných využívajú klietka o rozmeroch cca 2,7 x 1,8 metra [14]. Akýkoľvek pohyb prasnice je navyše trvalo obmedzený fixačnými zábranami, ktoré jej umožňujú iba ležanie, prípadne postavenie sa, no úplne jej znemožňujú sa akokoľvek otočiť. Podľa chovateľov je hlavným dôvodom jednoduchšie kŕmenie mláďat – keďže prasnica stále leží alebo stojí, mláďatá sa môžu kedykoľvek nakŕmiť, a tým aj rýchlejšie rastú.
Takéto obmedzené prostredie však nielenže spôsobuje obrovskú frustráciu prasníc, ale aj nadmerný strach a stres medzi samotnými mláďatami, čo vyúsťuje do stereotypného správania, častých súbojov či dokonca kanibalizmu. Aby k týmto situáciam nedochádzalo, musia mláďatá prasníc podstúpiť viaceré zákroky – vykonáva sa napríklad kupírovanie chvostov, skracovanie očných zubov či kastrácia, pričom podľa zákona o veterinárnej starostlivosti je možné tieto úkony vykonávať bez predchádzajúcej anestézy [15].
Mohli by ste sa pozrieť zvieraťu do očí a povedať mu, že môj apetít je dôležitejší, než tvoje utrpenie? – Moby
Životné podmienky vo veľkochovoch nie sú ideálne. Kvôli nízkej hygiene a starostlivosti dochádza u zvierat často ku vzniku zranení či šíreniu chorôb. Najmä vo veľkochovoch v USA sú podmienky k chorým či zraneným jedincom obzvlášť kruté: zvieratá sú často ponechané napospas hladu a dehydratácii v uličkách medzi chlievami, kde pomaly umierajú v bolestiach. V živočíšnom priemysle platí, že lacnejšie je zviera zabiť ako ošetriť, a tak niektoré choré či zranené ošípané ubijú na smrť kladivom alebo kovovou tyčou [16].
Po odstavení od matky sa mláďatá premiestňujú do spoločných ohrád, kde sú kŕmené dovtedy, kým nedosiahnu hmotnosť okolo 25 kg. Následne sú až do veku 6 mesiacov dokrmované do porážkovej hmotnosti 120-130 kg [17]. Keď ošípané dosiahnu túto hmotnosť, naložia sa do nákladných vozidiel a transportujú rovno na bitúnok. Okrem toho, že ošípané celý svoj život prežijú medzi štyrmi stenami, veľa komfortu sa im nedostane ani cestou na smrť – počas transportu bývajú vystavené nepriaznivému počasiu (horúčavy či naopak mráz) a prevážané bez prístupu k jedlu či vode [18].
Myšlienka, že na niektorých životoch záleží menej, je koreňom všetkého zla vo svete. – Dr. Paul Farmer
Na väčšine slovenských bitúnkov je porážka ošípaných založená na omráčení tzv. jatečnou pištolou, príp. elektrickým prúdom a následnom vykrvení, teda zavesení zvieraťa dolu hlavou a preťatí krčnej tepny [19]. V Austrálii je bežné používať na usmrtenie ošípaných plynové komory, v ktorých sa zvieratá usmrcujú pomocou oxidu uhličitého vo vysokých koncentráciách [20].
Kravy: utrpenie skryté za pohárom mlieka
Život kráv sa od života ošípaných veľmi nelíši, no i napriek tomu môžeme povedať, že je v ňom oveľa viac utrpenia. Dôvodom je mlieko.
Kravám, podobne ako iným cicavcom, sa tvorí mlieko, keď majú mladé. Zjednodušene povedané: bez teľaťa nie je ani mlieko. Kravské mlieko je teda mlieko materinské, ktoré svojim jedinečným zložením zabezpečuje, že sa z mláďaťa v pomerne krátkom čase stane silné zviera vážiace stovky kilogramov. Bežne v prírode matka svoje mláďa po určitom čase sama odstaví a produkcia mlieka začne postupne klesať.
Pre človeka však teľa predstavuje problém, pretože všetko mlieko skonzumuje samo. Preto sa kravy v mliekarenskom priemysle neustále umelo oplodňujú a teľatá sú im krátko po pôrode násilne odobraté. Krava podstupuje každodenný cyklus dojenia, opakovanej inseminácie, gravidity a odobratia mláďaťa. Tento kolobeh sa opakuje až do jej úplného vyčerpania, ktoré sa prejavuje tým, že produkcia mlieka tzv. dojnice klesne na minimum. Pre mliekarenský priemysel už krava v tomto momente nie je výnosná, a tak je poslaná na porážku.
Odobratie mláďaťa v takom krátkom čase je rovnako pre matku, ako aj samotné teľa, mimoriadne traumatizujúcim zážitkom, ktorý sa okrem iného prejavuje aj tým, že niekoľko dní po separácii po sebe navzájom zúfalo volajú [21]. Kravy, tak ako aj všetky ostatné zvieratá, sú schopné vnímať či cítiť bolesť a utrpenie [22], čo dokazuje aj množstvo videí, ktoré zachytávajú zúfalú matku brániacu svoje mláďa pred pracovníkom farmy.
Mláďatá sú po odtrhnutí od matky prevezené do individuálnych boxov, v ktorých sú umiestnené po dobu niekedy aj 2 mesiacov [23]. V závislosti od toho, či ide o jalovicu alebo býka, sa líši aj ich strava a ďalší osud. Mladé jalovice sú naďalej chované, aby sa neskôr stali dojnicami. Po dovŕšení veku 16-18 mesiacov sa stávajú súčasťou zabehnutého kolobehu – umelé oplodnenie, pôrod, odobratie mláďaťa a dojenie až do poklesu produkcie mlieka a opätovné oplodnenie.
Svet je nebezpečné miesto nie kvôli tým, ktorí činia zlo, ale kvôli tým, ktorí sa naň iba pozerajú a nerobia nič. – Albert Einstein
Mladé býky sú naopak pre mliekarenský priemysel nepotrebné. Chovajú sa preto len istý čas – zhruba 1 až 3 mesiace [24] – na tzv. teľacinu. Tomu je prispôsobená aj ich potrava – podáva sa im krmivo s nízkym obsahom železa, aby malo ich mäso žiaducu bledoružovú farbu. Teľatá trávia svoj krátky život v obmedzenom priestore s nedostatkom alebo úplnou absenciou sociálneho kontaktu, čo spôsobuje, že ich svaly nemajú príležitosť sa vyvíjať [25] až sú natoľko atrofované, že pri preprave na bitúnok mávajú veľké problémy s chôdzou.
Ani samotné dojenie nie je pre kravy dvakrát príjemné – ako sa veľa ľudí stále mylne domnieva. Mlieko sa totiž získava strojovým dojením, ktoré môže poškodiť tkanivo mliečnej žľazy, príp. spôsobiť až zápaly. Okrem toho však môže byť tento spôsob dojenia pre kravu bolestivý. [26] Produkcia mlieka na kravu sa za posledné desaťročia zvýšila a naďalej rastie – momentálne dokáže krava poskytnúť až šesťnásobne viac mlieka ako množstvo, ktoré by bolo nevyhnutné na pokrytie potrieb teľaťa. Zvýšená produkcia je v mnohých prípadoch pôvodcom zápalu mliečnej žľazy alebo krívania z nedostatku vápnika v tele [27]. Keď sa produkcia mlieka u dojnice zníži, odvedú ju na bitúnok a zabijú na mäso. Aj pri kravách prebieha usmrtenie podobne ako u ošípaných – kravy sa pred samotným usmrtením najprv omráčia, potom vykrvia prerezaním veľkých ciev na krku [28].
Ak dýchajú, žijú. Ak žijú, myslia. Ak myslia, cítia. Rovnako ako ty a ja. – Anthony Douglas Williams
Okrem tohto všetkého sa v mliekarenskom priemysle štandardne využívajú aj ďalšie bolestivé praktiky, ako napríklad značkovanie zvierat, zastrihávanie chvosta, kastrácia a odstránenie rohov na hlave [29]. Za pohárom kravského mlieka sa teda skrýva obrovské množstvo utrpenia.
Hydina: život v klietkach a priemyselných halách
Do tejto kategórie možno zaradiť jednak sliepky – nosnice, ktoré sa chovajú čisto kvôli vajíčkam a brojlerové kurčatá, ktoré sa zasa chovajú výlučne na mäso. Bez ohľadu na ich osud sú ich životy rovnaké – plné utrpenia a bolesti.
Sliepky – nosnice prežijú celý svoj život zatvorené v klietke približne o veľkosti papiera A4. Takto obmedzený životný priestor neumožňuje sliepkam uspokojiť ich základné životné potreby – nemôžu hrabať, zobať ani roztiahnuť krídla. Možnosť pohybu v klietke je doslova minimálna a ich kontakt s vonkajším prostredím je vylúčený. Sliepky celý svoj život prežijú v halách s kontrolovaným umelým osvetlením, takže je vylúčený aj akýkoľvek prirodzený rytmus života. Keďže dlhšia perióda svietenia zvyšuje produkciu vajec, nosnice pociťujú nedostatok tmy, ktorý prehlbuje ich vyčerpanie a stres. [29].
Keď človek vidí zraneného vtáčika, má nutkanie mu pomôcť. Potom si však v reštaurácii dá kurča. To predsa nedáva zmysel. – Patrik Baboumian
V súčasnosti znesie každá sliepka priemerne 340 vajec ročne, zatiaľ čo na začiatku 20. storočia išlo o polovičné množstvo. Takáto neúmerne vysoká produktivita vajec zvyšuje u sliepok riziko chorôb, ako napríklad osteoporózy [30]. Spolu s nepriaznivými životnými podmienkami sú priamym dôsledkom agresívneho správania a súbojov medzi nosnicami, či dokonca kanibalizmu. K bolestivým poraneniam až smrteľným zraneniam dochádza medzi nosnicami aj napriek tomu, že sú im v mladom veku zbrusované zobáky [31].
Vo vaječnom priemysle však netrpia len dospelé jedince, ale aj čerstvo narodené kuriatka – tie sú krátko po vyhliadnutí roztriedené podľa pohlavia. Kým samičky ostávajú nažive, aby už vo veku 17 týždňov začali znášať vajíčka [32], samčeky bývajú usmrtené zvyčajne do 72 hodín. Keďže sa majiteľom nosníc neoplatí chovať samčekov na mäso, najvýhodnejším ekonomickým riešením je ich usmrtiť rozomletím zaživa vo vysokofrekvenčných rotačných mlynčekoch [33].
Na Slovensku žijú v klietkovom chove žijú takmer 3 milióny sliepok. Z týchto chovov pochádza až 9 z 10 vajec na pultoch slovenských obchodov [34].
Brojlerové kurčatá sú chované v halách, ktoré im síce ponúkajú o čosi viac životného priestoru ako je dopriate nosniciam, no ani tie nedokážu uspokojiť ich základné životné potreby. Chovné haly sú natoľko preplnené, že na 1 meter štvorcový pripadá asi 20 kurčiat [35]. V takto vysoko konkurenčnom prostredí zvieratá medzi sebou bojujú o postavenie či potravu, čo často vedie k agresívnym prejavom [36], ako sú vytrhávanie peria či kanibalizmus. V snahe vyhnúť sa útokom najslabšie jedince dokonca prestávajú jesť či piť, a tak často zomierajú od hladu alebo na následky dehydratácie. Chovatelia v snahe minimalizovali škody na mäse zastrihávajú sliepkam zobáky veľmi bolestivou procedúrou bez podania lokálnej anestézie [30] [37].
Vegánstvo nie je diéta. Je to opozícia voči všetkým formám týrania zvierat. – Joey „Carbstrong“ Armstrong
V prípade brojlerov je dôraz kladený na extrémne rýchly rast telesnej hmotnosti v čo najkratšom čase. Podľa zákona sa šľachtením zlepšujú znaky a vlastnosti hospodárskych zvierat [38], preto sú výkrmové kurčatá šľachtené tak, aby z nich bolo možné vyprodukovať čo najviac svaloviny. Postupná selekcia a šľachtenie spôsobilo, že kurčatá vo veku 2 mesiacov sú schopné takmer zdvojnásobiť svoju hmotnosť [39]. Kuriatkam sa v dôsledku obrovskej váhy vlastného tela, ktorú nie sú schopné uniesť, zvyknú deformovať nohy či trhať šľachy, príp. dochádza k iným poradeniam. Je tiež bežné, že zvieratá s nadváhou trpia metabolickými poruchami [40] a arytmiou, čo zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania srdca či syndrómu náhleho úmrtia [41].
Mláďatá brojlerov, ktoré sa na výkrm prepravujú už niekoľko dní po vyliahnutí [42], sú do veľkochovov prevážané kamiónmi so špeciálnymi zásuvkami. Po ukončení výkrmu, ktorý zvyčajne trvá 35 až 40 dní [39], sú kurence z celej haly naložené do transportného kamiónu. Keďže ide o veľký počet zvierat, ktoré je potrebné naložiť vo veľmi krátkom čase, samotné nakladanie je nesmierne kruté. Výsledkom takéhoto neľudského zaobchádzania nezriedka bývajú zlomené kosti a krídla, dolámané krky a ďalšie zranenia, ktorým zvieratá počas transportu podľahnú. Porážka brojlerov sa vykonáva na bitúnku, kde sú kurčatá zavesené za končatiny a hlavy majú ponorené do tzv. „vodného kúpeľa“. Najskôr sú omráčené elektrickým prúdom a následne im rotačné čepele prerežú krky v dôsledku čoho dochádza k ich vykrvácaniu. Posledným krokom je obarenie tiel vo vriacej vode, aby ich zbavili nežiaduceho peria [43] [44].
Ryby: nemé obete rybárskeho priemyslu
Najväčší počet usmrtených zvierat nájdeme v rybárskom priemysle. V roku 2018 sa ulovilo až 179 miliónov ton rýb a morských živočíchov, a z toho 156 miliónov ton skončilo na našich tanieroch [45]. Medzi najväčších svetových producentov rybacieho mäsa patrí Čína, Indonézia, India a Vietnam. Na piatom mieste celosvetového rebríčka producentov rýb sa nachádza Európska únia, ktorej 80 % rýb pochádza z rybolovu a 20 % z tzv. akvakultúry – chovu rýb v nádržiach [46].
Masívny rybolov a jeho minimálna regulácia nielenže zvyšuje množstvo odpadu v oceánoch a moriach (desiatky kilometrov dlhé siete a iné rybárske náčinie), ale priamo zvyšuje aj tzv. vedľajší úlovok, ktorý tvoria napríklad delfíny, žraloky, tulene, korytnačky a iné morské tvory. Lov rýb teda negatívne vplýva aj na množstvo ďalších ekosystémov a z pohľadu životného prostredia predstavuje priam ekologickú katastrofu. Súčasná úroveň lovu voľne žijúcich rýb je neudržateľná a intenzívny rybolov spôsobuje, že ryby a morské živočíchy nie sú schopné svojou prirodzenou reprodukciou dopĺňať obrovské počty vylovených rýb, čím sa ich populácie radikálne znižujú [47]. Podľa mnohých ekológov a ekonómov je tento stav neudržateľný, čo sa do roku 2048 prejaví absolútnym kolapsom morského ekosystému, a teda úplným vyhynutím svetových oceánov [48].
Nezáleží na tom, či srdce bije pod kožou, srsťou, perím či šupinami. Život je život. – Lisa Gawthorne
Aj napriek tomu, že masívny rybolov spôsobuje obrovské množstvo utrpenia a škôd, majú ľudia tendenciu ignorovať nešetrné zaobchádzanie s rybami. Dôvodov môže byť hneď niekoľko – ryby sú nám najmenej podobné, keďže žijú pod vodou, nemáme bežne možnosť vidieť ich prirodzené správanie sa, a v neposlednom rade sú v našich očiach „nemé“, čo si mylne vysvetľujeme ako dôkaz toho, že necítia bolesť. Ryby a ďalšie vodné živočíchy však zomierajú rôznymi, veľmi krutými spôsobmi. Drvivá väčšina rýb zomrie na zadusenie, príp. následky zranení spôsobených pri výlove alebo z dôsledku vyčerpania a stresu [49]. Ryby, ktoré bežne žijú v hlbinách mora, po výlove často umierajú v dôsledku dekompresie, kedy im orgány zaživa pod tlakom prasknú [50]. Veľká časť rybárskych lodí má priamo na palube mraziace boxy, kam ryby putujú krátko po ulovení, takže sú doslova zmrazené zaživa. V prípade, že ryby a morské živočíchy prežijú cestu až ku konečnému spotrebiteľovi, môžu byť zaživa uvarené ako napríklad homáre či kraby, alebo dokonca konzumované pri plnom vedomí ako napríklad chobotnice [51].
Každý sa snaží zmeniť svet, no nikto sa nesnaží zmeniť sám seba. – Lev Nikolajevič Tolstoj
Ako môžem ja sám zvieratám pomôcť?
Jednoducho! Vylúč ich zo svojho jedálnička raz a navždy. Zdá sa ti to ako extrém, ako niečo ťažké či priam nemožné? Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí po celom svete to dokázali, je jasným príkladom, že sa to dá. Tvoj prechod na čisto rastlinnú stravu nielenže pomôže ochrániť samotné zvieratá pred krutým životom a smrťou, ale v konečnom dôsledku pomôže aj ochrániť dôležité morské ekosystémy a vlastne celú našu planétu. A za ňu tento boj určite stojí.
Ak skutočne miluješ zvieratá, pridaj sa k nám!
Spracovali: členovia občianskeho združenia
Korektúra: Barbora Uherčíková
Fotografie: WeAnimalsMedia.org, Unsplash.com, Pexels.com, Pxhere.com, Isorepublic.com
Použité zdroje:
[1] Boxill, B. R. (1991) “Equality, discrimination and preferential treatment”, in Singer, P. (ed.) A companion to ethics, Oxford: Blackwell, 333-343
[2] Compare Cohen, „Critique”, 162
[3] The Oxford handbook of food ethics. A Barnhill, T Doggett, M Budolfson. Oxford University Press, 2018, 220
[4] Animal Ethics [online]. Speciesism. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/ethics-animals-section/speciesism/
[5] Chandroo, K. P.; Duncan, I. J. H. & Moccia, R. D. (2004) “Can fish suffer?: Perspectives on sentience, pain, fear and stress”, Applied Animal Behaviour Science, 86, pp. 225-250. Braithwaite, V. (2004) Do fish feel pain?, Oxford: Oxford University Press.
[6] Rogers, L.J. (1997) Minds of their Own: Animal Thinking and Awareness. Allen and Unwin, St Leonards ISBN 1-86448-504-3. Also published by Westview Press, Colorado, in 1998 ISBN 0-8133-9065-6
[7] Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. [online]. Bratislava: 2006. [cit. 6.8.2020]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20200721
[8] SANDERS, B. 2018. Global animal slaughter statistics and charts. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: https://faunalytics.org/global-animal-slaughter-statistics-and-charts/
[9] ZAMPA, M. 2020. How Many Animals Are Killed for Food Every Day? [online]. [cit. 11.8.2020]. Dostupné z: https://sentientmedia.org/how-many-animals-are-killed-for-food-every-day/.
[10] RITCHIE, H. a M. ROSER. 2019. Meat and Dairy Production.[online]. [cit. 1.9.2020]. Dostupné z: https://ourworldindata.org/meat-production#number-of-animals-slaughtered)
[11] Marino, L. & C. M. Colvin (2015): Thinking Pigs: A Comparative Review of Cognition, Emotion, and Personality in. International Journal of Comparative Psychology 28, no. 1. Dostupné na: https://escholarship.org/uc/item/8sx4s79c
[12] Marino, L. & C. M. Colvin (2015): Thinking Pigs: A Comparative Review of Cognition, Emotion, and Personality in. International Journal of Comparative Psychology 28, no. 1. Dostupné na: https://escholarship.org/uc/item/8sx4s79c
[13] – Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 735/2002 Z. z. Dostupné online: https://www.epi.sk/zz/2002-735
[14] – Dimension and design of the farrowing unit – Articles – pig333, pig to pork community Dostupné online: https://www.pig333.com/articles/dimension-and-design-of-the-farrowing-unit_2382/
[15] Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. [online]. Bratislava: 2006. [cit. 6.8.2020]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20200721)
[16] Eisnitz, G. (1997) Slaughterhouse: The shocking story of greed, neglect, and inhumane treatment inside the U.S. meat industry, Amherst: Prometheus.
[17] Chov ošípaných. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: https://www.energyshobby.sk/chov-osipanych/
[18] The pig transport site. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: https://www.depts.ttu.edu/animalwelfare/research/transport/
[19] Kontajnerový bitúnok na porážanie ošípaných. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: http://www.atak.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=134&Itemid=269
[20] 2021. How are animals slaughtered in Australia? [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: https://www.animalsaustralia.org/features/how-are-animals-slaughtered-australia.php
[21] BULLOVÁ, M. a DEBRECÉNI, O. 2005. Integrovaná živočíšna výroba. Nitra: SPU, s. 83, 86 a 95. ISBN 80-8069-554-7
[22] European Food Safety Authority (2017): Animal Consciousness. EFSA Supporting publications, vol. 14, issue 4. DOI: https://doi.org/10.2903/sp.efsa.2017.EN-1196
[23] Príručka o teľatách. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné online: https://www.holm-laue.de/downloads/kategorie_29/Handbook_Calf_sk.pdf
[24] DEBRECÉNI I. a kol. (2016): Integrovaná živočíšna výroba. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. ISBN 978-80-552-1609-6.
[25] Jensen, M. B. (1999) “Effects of confinement on rebounds of locomotor behaviour of calves and heifers, and the spatial preferences of calves”, Applied Animal Behaviour Science, 62, pp. 43-56.
[26] STREDNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA ŠKOLA VEĽKÉ KAPUŠANY. Chov hovädzieho dobytka. [online]. [cit. 11.10.2020]. Dostupné na internete: http://www.polytechnika.sk/admin/files/891.pdf
[27] Animal Ethics [online]. Exploitation of cows, calves and steers. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/animal-exploitation-section/animals-used-food-introduction/exploitation-cows-calves-steers/
[28] STREDNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA ŠKOLA VEĽKÉ KAPUŠANY. Chov hovädzieho dobytka. [online]. [cit. 11.10.2020]. Dostupné na internete: http://www.polytechnika.sk/admin/files/891.pdf
[29] Choroby drubeže. [online]. [cit. 11.8.2020]. Dostupné na internete: https://cit.vfu.cz/nz/IVA/choroby%20drubeze.pdf
[30] Animal Ethics [online]. Chickens and hens. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/animal-exploitation-section/animals-used-food-introduction/chickens-hens/
[31] Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa. [online]. Bratislava. 2010. [cit. 11.8.2020]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/275/20100701)
[32] KONEČNÁ, I., Technika a technológia chovu hydiny. [online]. 2017. [cit. 8.8.2020]. Dostupné na internete: https://docplayer.cz/45761820-Technika-a-technologia-chovu-hydiny.html)
[33] Choroby drubeže. [online]. [cit. 11.8.2020]. Dostupné na internete: https://cit.vfu.cz/nz/IVA/choroby%20drubeze.pdf
[34] Humánny pokrok. 2019. “Viac neznesiem!” [online]. [cit. 1.9.2020]. Dostupné z: https://viacneznesiem.sk/
[35] O kuřatech chovaných na maso. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.ciwf.cz/hospodarska-zvirata/slepice/kurata-na-maso/
[36] Banks, E. M. & Allee, W. C. (1957) “Some relations between flock size and agonistic behavior in domestic hens”, Physiological Zoology, 30, pp. 255-268.
[37] Breward, J. & Gentle, M. J. (1985) “Neuroma formation and abnormal afferent nerve discharges after partial beak amputation (beak trimming) in poultry”, Experientia, 41, pp. 1132-1134. Duncan, I. J.; Slee, G. S.; Seawright, E. & Breward, J. (1989) “Behavioural consequences of partial beak amputation (beak trimming) in poultry”, British Poultry Science, 30, pp. 479-489. Gentle, M. J.; Waddington, D.; Hunter, L. N. & Jones, R. B. (1990) “Behavioural evidence for persistent pain following partial beak amputation in the chicken”, Applied Animal Behaviour Science, 27, pp. 149-157. Hester, P. Y. & Shea-Moore, M. (2003) “Beak trimming egg-laying strains of chickens”, World’s Poultry Science Journal, 59, pp. 458-474. Glatz, P. C. (2005) Beak trimming, Nottingham: Nottingham University Press.
[38] Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. [online]. Bratislava: 1998. [cit. 24.7.2020]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/194/20200721)
[39] 2019. Koľko dní sa chovajú brojlery. Ako chovať kurčatá brojlerov doma. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://newmagazineroom.ru/sk/nalog-na-pribyl/skolko-dnei-vyrashchivayut-broilerov-kak-vyrastit-cyplyat-broilerov-v-domashnih/
[40] Butterworth, A. 2004. Infectious diseases: Morbidity and Mortality. In: Weeks, C.A. & Butterworth, A. (Eds.) Measuring and auditing broiler welfare. CABI Publishing, Wallingford. 61-70.
[41] Riddell, C. & Springer, R. (1985) “An epizootiological study of acute death syndrome and leg weakness in broiler chickens in Western Canada”, Avian Diseases, 29, pp. 90-102.
[42] Chickens used for food. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.peta.org/issues/animals-used-for-food/factory-farming/chickens/
[43] EUROPEAN FOOD SAFETY AUTHORITY. 2019. Slaughter of animals: poultry. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/5849
[44] DAVIS, K. PhD. The need for legislation and elimination of electrical immobilization. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.upc-online.org/slaughter/report.html
[45] The state of world fisheries and aquaculture 2020. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: http://www.fao.org/state-of-fisheries-aquaculture
[46] Oceans and fisheries. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/fisheries/facts_figures_en?qt-facts_and_figures=4
[47] RITCHIE, H. a ROSER, M. Seafood Production [online]. [cit. 22.11.2020]. Dostupné na internete: https://ourworldindata.org/seafood-production
[48] Boris Worm 1, Edward B Barbier, Nicola Beaumont, J Emmett Duffy, Carl Folke, Benjamin S Halpern, Jeremy B C Jackson, Heike K Lotze, Fiorenza Micheli, Stephen R Palumbi, Enric Sala, Kimberley A Selkoe, John J Stachowicz, Reg Watson – Impacts of biodiversity loss on ocean ecosystem services, Science. 2006 Nov 3;314(5800):787-90. doi: 10.1126/science.1132294. Dostupné online: https://repository.si.edu/bitstream/handle/10088/18794/stri_Worm_et_al_2006_Science.pdf
[49] Animal Ethics [online]. Fishing. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/animal-exploitation-section/animals-used-food-introduction/fishing/
[50] SALLEH, A. 2018. Even fish get the bends, and it´s´worse than in humans´. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.abc.net.au/news/science/2018-12-14/even-fish-get-the-bends,-and-they-get-it-worse-than-humans/10612410
[51] MACEDA, C. 2019. Chinese vlogger tries to eat octopus alive, gets attacked. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://gulfnews.com/world/asia/chinese-vlogger-tries-to-eat-octopus-alive-gets-attacked-1.1557389670072