Vegánstvo z pohľadu etiky vyvracia všeobecne zakorenený názor, že zvieratá sú na svete pre uspokojenie našich potrieb.
Nie je zviera ako zviera
Milujeme psov, ale konzumujeme kravy. Staráme sa o mačky, no na sliepkach nám ani v najmenšom nezáleží. Môžeme dokonca chovať prasiatko ako domáceho miláčika, ale zároveň si naďalej pochutnávať na bravčovom rezni. Na jednej strane zvieratám prideľujeme silnú morálnu ochranu, zatiaľ čo v iných prípadoch im odopierame akýkoľvek status.
Otázka neznie: „Dokážu rozmýšľať? Dokážu hovoriť?“ Ale znie: „Dokážu trpieť?“ – Jeremy Bentham
Sme zhrození zo zanedbaných podmienok v množiarňach psov a bežne sa zhodujeme v tom, že psy si zaslúžia ohľaduplnejšie zaobchádzanie a vyššiu úroveň starostlivosti. Na druhej strane, s čistým svedomím akceptujeme situáciu a osudy zvierat v živočíšnej výrobe, v ktorej sú pritom podmienky výrazne horšie ako v spomínaných množiarňach. Prečo je teda pre nás prijateľné morálne pozdvihnúť konkrétne druhy zvierat, ale zároveň prehliadať iné, ktoré sú pritom rovnako uvedomelými bytosťami? A aké postavenie by mali mať zvieratá v prijateľnom morálnom systéme?
Druhová nadradenosť a čo je na nej zlé?
Druhová nadradenosť je forma diskriminácie voči príslušníkom iného ako ľudského druhu [1]; určité živočíšne druhy povyšujeme nad ostatné a náš vlastný druh nad všetky, čím ospravedlňujeme kruté zaobchádzanie s niektorými druhmi zvierat. Väčšina ľudí zastáva názor, že sme oprávnení diskriminovať zvieratá, pretože máme vyšší morálny status jednoducho na základe toho, že sme ľuďmi [2]. Je však nepochopiteľné, prečo by mali biologické rozdiely medzi nami a zvieratami nadobúdať v kontexte vykorisťovania takýto zarážajúci etický význam [3].
Veľkosť a morálny pokrok národa sa pozná podľa toho, ako zaobchádza so svojimi zvieratami. – Mahátmá Gándhí
Iní tvrdia, že sme morálne nadradení preto, lebo inteligencia zvierat je nižšia ako naša. To však nezohľadňuje skutočnosť, že aj medzi ľuďmi samotnými nájdeme rôzne typy alebo stupne inteligencie – napríklad malé deti alebo kognitívne znevýhodnení ľudia zvyčajne nereflektujú to, čo si predstavíme pod pojmom „ľudská inteligencia“ – nie je to však pre nás dôvodom na spochybňovanie ich morálnej hodnoty. Ak inteligenčné rozdiely nemôžu ospravedlniť neprimerané zaobchádzanie s ľuďmi, nemali by byť ani priepustkou do sveta vykorisťovania zvierat [4].
Aktivisti a aktivistky za práva zvierat poukazujú na schopnosť zvierat prežívať pozitívne a negatívne pocity, či už fyzické alebo psychické, a to im podľa nich garantuje právo na dôstojný život. Zvieratá sú cítiace bytosti – znamená to, že dokážu precítiť bolesť, strach, nudu, frustráciu, ale aj spokojnosť, radosť a potešenie. V priebehu posledných rokov sa zrealizovalo množstvo vedeckých štúdií, ktoré preukázali platnosť tohto tvrdenia. Nadobudnuté zistenia sa netýkajú len cicavcov, ale aj rýb, vtákov, plazov a niektorých druhov bezstavovcov [5]. Existujú dokonca štúdie, ktoré naznačujú, že niektoré druhy zvierat sú schopné cítiť empatiu [6].
V istom momente už nejde o to, či zvieratá majú city, ale či ich máme my! – neznámy autor
Prečo teda drvivá väčšina ľudí ignoruje alebo dokonca obhajuje druhovú nadradenosť? Dôvod je jednoduchý: od detstva nás učili veriť, že zvieratá sú nám podradené, čo nám dovoľuje ich nerešpektovať. Napríklad podľa platnej slovenskej legislatívy je primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa skutočnosť, že patrí medzi hospodárske zvieratá [7]. Preniesť takýto názor do bežného života je pohodlné, lebo nám umožňuje ťažiť z vykorisťovania zvierat a výhody, ktoré z toho pre nás plynú, nás zároveň motivujú pri tomto názore zotrvať.
Koľko zvierat zomrie len kvôli nášmu jedlu?
Neustály dopyt po živočíšnych produktoch spôsobil, že súčasná živočíšna výroba je založená na chove hospodárskych zvierat v čo najmenších priestoroch a v čo najkratšom čase. Život v takýchto extrémnych podmienkach spôsobuje zvieratám neustály stres a utrpenie, čo vedie k rôznym chorobám či fyzickým zraneniam, kvôli ktorým veľká časť zvierat predčasne hynie. Dĺžka života zvierat v hospodárskom systéme ich život tiež drasticky skracuje a často usmrcuje mláďatá.
I napriek svojej skrátenej dĺžke života si však tieto zvieratá zažijú obrovské utrpenie. Chirurgické zákroky sú totiž na hospodárskych zvieratách legálne vykonávané bez analgézie (bezbolestného stavu) a za plného vedomia [7]. Zákroky sú vykonávané na novorodených až niekoľkodňových mláďatách. Okrem toho, že mnohé mláďatá vyrastajú bez matky, zažívajú aj štípanie zubov, kastráciu, podstrihnutie krídel, krátenie zobákov, vypaľovanie pučníc – miest kde vyrastajú rohy a krátenie chvostov.
Ak si myslíte, že je ťažké byť vegánom, predstavte si, aké ťažké je byť hospodárskym zvieraťom. – Gary L. Francoine
Každý rok svetová živočíšna výroba vychová a usmrtí desiatky miliárd zvierat. Len pri hospodárskych zvieratách (bez rýb a vodných živočíchov) sa celosvetovo často uvádza číslo 73 miliárd [8], no pokiaľ by sme rátali aj morské živočíchy a ryby, toto číslo by sa vyšplhalo až na stovky miliárd. Počet hospodárskych zvierat na Zemi tak prevyšuje veľkosť ľudskej populácie viac než trojnásobne! Najväčšie množstvo usmrtených zvierat predstavujú ryby a brojlerové kurčatá, pričom väčšina zvierat pochádza z intenzívnych veľkochovov [9] [10].
Ošípané: nikdy nekončiace peklo
Pre mnohých ľudí sú ošípané iba špinavé a hlúpe zvieratá, pravda je však celkom inde. Prasa je veľmi inteligentné a učenlivé zviera [11], ktoré je podobne ako pes veľmi spoločenské a hravé. Narozdiel od psa je prasa aj čistotné, pokiaľ má takú možnosť [12]. Prasnice sú navyše veľmi starostlivé matky. V prirodzených podmienkach si ku koncu gravidity začínajú pripravovať hniezdo pre svoje mláďatá, ktoré si ostražito chránia a v prípade, že sa niektoré z mláďat zatúla mimo dohľad, matka na neho neprestajne volá, aby zostali v kontakte [13].
Zvieratá majú na existenciu svoje vlastné dôvody. Neboli stvorené pre ľudí, rovnako ako černosi neboli stvorení pre belochov, či ženy pre mužov. – Alice Walker
Mohli by ste sa pozrieť zvieraťu do očí a povedať mu, že môj apetít je dôležitejší, než tvoje utrpenie? – Moby
Životné podmienky vo veľkochovoch sú skutočne mizerné. Kvôli nedostatočnej hygiene a nízkej starostlivosti dochádza u zvierat často ku vzniku zranení či šíreniu chorôb. Najmä vo veľkochovoch sú podmienky k chorým či zraneným zvieratám obzvlášť kruté: zvieratá sú často ponechané napospas hladu a dehydratácii v uličkách medzi chlievmi, kde pomaly umierajú v bolestiach. V živočíšnom priemysle platí, že lacnejšie je zviera zabiť ako ošetriť, a tak niektoré choré či zranené ošípané ubijú na smrť kladivom alebo kovovou tyčou [14].
Myšlienka, že na niektorých životoch záleží menej, je koreňom všetkého zla vo svete. – Dr. Paul Farmer
V Austrálii je bežné používať na usmrtenie ošípaných plynové komory, v ktorých sa zvieratá usmrcujú pomocou oxidu uhličitého vo vysokých koncentráciách [15].
Kravy: utrpenie skryté za pohárom mlieka
Život kráv sa od života ošípaných veľmi nelíši, no i napriek tomu môžeme povedať, že je v ňom o niečo viac utrpenia. Dôvodom je mlieko.
Kravám, podobne ako iným cicavcom, sa tvorí mlieko, keď majú mladé. Zjednodušene povedané: bez teľaťa nie je ani mlieko. Kravské mlieko je teda mlieko materské, ktoré svojim jedinečným zložením zabezpečuje, že sa z mláďaťa v pomerne krátkom čase stane silné zviera vážiace stovky kilogramov. Bežne v prírode matka svoje mláďa po určitom čase sama odstaví a produkcia mlieka začne postupne klesať.
Pre človeka však teľa predstavuje problém, pretože všetko mlieko skonzumuje samo. Preto sú mláďatá po narodení oddeľované od matiek.
Kravy, tak ako aj všetky ostatné zvieratá, sú schopné vnímať či cítiť bolesť a utrpenie [16], čo dokazuje aj množstvo videí, ktoré zachytávajú zúfalú matku brániacu svoje mláďa pred pracovníkom farmy.
Svet je nebezpečné miesto nie kvôli tým, ktorí činia zlo, ale kvôli tým, ktorí sa naň iba pozerajú a nerobia nič. – Albert Einstein
Produkcia mlieka na kravu sa za posledné desaťročia zvýšila a naďalej rastie – momentálne dokáže krava poskytnúť až šesťnásobne viac mlieka ako množstvo, ktoré by bolo nevyhnutné na pokrytie potrieb teľaťa. Zvýšená produkcia je v mnohých prípadoch pôvodcom zápalu mliečnej žľazy alebo krívania z nedostatku vápnika v tele [17].
Hydina: život v klietkach a priemyselných halách
Do tejto kategórie možno zaradiť jednak sliepky – nosnice, ktoré sa chovajú čisto kvôli vajíčkam a brojlerové kurčatá, ktoré sa zasa chovajú výlučne na mäso. Bez ohľadu na ich osud sú ich životy plné utrpenia a bolesti. V oboch prípadoch sú samce nepotrebné vedľajšie produkty množenia, a tak sú v prvom dni života pomleté zaživa, alebo inak usmrtené.
Keď človek vidí zraneného vtáčika, má nutkanie mu pomôcť. Potom si však v reštaurácii dá kurča. To predsa nedáva zmysel. – Patrik Baboumian
V súčasnosti znesie každá sliepka priemerne 340 vajec ročne, zatiaľ čo na začiatku 20. storočia išlo o polovičné množstvo. Takáto neúmerne vysoká produktivita vajec zvyšuje u sliepok riziko chorôb z nedostatku minerálov, ako napríklad osteoporózy [18].
Na Slovensku žijú v klietkovom chove približne 2,5 milióna sliepok. Klietkový chov na Slovensku stále dominuje, a preto je vyše 70 % slovenských nosníc stále v klietkach [19].
Brojlerové kurčatá sú chované v halách, no životného priestoru majú približne rovnako veľa ako nosnice v klietkach, a tak ani tie nedokážu uspokojiť ich základné životné potreby. Chovné haly sú natoľko preplnené, že na 1 meter štvorcový pripadá asi 19 kurčiat [20]. V takto vysoko konkurenčnom prostredí zvieratá medzi sebou bojujú o postavenie či potravu, čo často vedie k agresívnym prejavom [21], ako sú vytrhávanie peria či kanibalizmus. V snahe vyhnúť sa útokom, najslabšie jedince dokonca prestávajú jesť či piť, a tak často zomierajú od hladu alebo na následky dehydratácie. Chovatelia v snahe minimalizovali škody na mäse zastrihávajú sliepkam zobáky veľmi bolestivou procedúrou bez podania lokálnej anestézie [22] [23].
Vegánstvo nie je diéta. Je to opozícia voči všetkým formám týrania zvierat. – Joey „Carbstrong“ Armstrong
V prípade brojlerov je dôraz kladený na extrémne rýchly rast telesnej hmotnosti v čo najkratšom čase. Takéto kurča tak často neunesú jeho vlastné nohy a tak hynie smädom či hladom kvôli tomu, že sa nemôže ani pohnúť. Je bežné, že zvieratá s nadváhou trpia aj metabolickými poruchami [22] a arytmiou, čo zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania srdca či syndrómu náhleho úmrtia [23].
Mláďatá brojlerov, ktoré sa na výkrm prepravujú už niekoľko dní po vyliahnutí [24], sú do veľkochovov prevážané kamiónmi so špeciálnymi prepravkami. Po výkrme sú prepravované na bitúnok. Následne sú vyskladnené z kamiónov a umiestnené do pohyblivého kovového stojana, ktorý brojlery zavesí hlavou dolu. Potom sú hlavami ponorené do elektrického vodného kúpeľa, ktorí brojlery omráči. Tento spôsob však má mnoho nedostatkov a tak niektoré jedince omráčené nie sú a sú zabité za plného vedomia. Usmrtenie prebieha podrezaním krku strojným kotúčom alebo ručnou rezačkou krku [25].
Ryby: nemé obete rybárskeho priemyslu
Najväčší počet usmrtených zvierat nájdeme v rybárskom priemysle. V roku 2020 sa ulovilo až 214 miliónov ton rýb a morských živočíchov, a z toho 178 miliónov ton skončilo na našich tanieroch [26]. Medzi najväčších svetových producentov rybieho mäsa v akvakultúre, teda chovoch rýb, patrí Čína, Indonézia, India a Vietnam. Na piatom mieste celosvetového rebríčka producentov rýb sa nachádza Európska únia, ktorej 72 % rýb pochádza z rybolovu a 28 % z akvakultúry [27].
Masívny rybolov a jeho minimálna regulácia nielenže zvyšuje množstvo odpadu v oceánoch a moriach (desiatky kilometrov dlhé siete a iné rybárske náčinie), ale priamo zvyšuje aj tzv. vedľajší úlovok, ktorý tvoria napríklad delfíny, žraloky, tulene, korytnačky a iné morské tvory a dokonca aj vtáky. Lov rýb teda negatívne vplýva aj na množstvo ďalších ekosystémov a z pohľadu životného prostredia predstavuje priam ekologickú katastrofu. Súčasná úroveň lovu voľne žijúcich rýb je neudržateľná a intenzívny rybolov spôsobuje, že ryby a morské živočíchy nie sú schopné svojou prirodzenou reprodukciou dopĺňať obrovské počty vylovených rýb, čím sa ich populácie radikálne znižujú [28]. Podľa mnohých ekológov a ekonómov je tento stav neudržateľný, čo sa do roku 2048 prejaví absolútnym kolapsom morského ekosystému, a teda úplným vyhynutím svetových oceánov [29].
Nezáleží na tom, či srdce bije pod kožou, srsťou, perím či šupinami. Život je život. – Lisa Gawthorne
Aj napriek tomu, že masívny rybolov spôsobuje obrovské množstvo utrpenia a škôd, majú ľudia tendenciu ignorovať nešetrné zaobchádzanie s rybami. Dôvodov môže byť hneď niekoľko – ryby sú nám najmenej podobné, keďže žijú pod vodou, nemáme bežne možnosť vidieť ich prirodzené správanie. V neposlednom rade sú v našich očiach „nemé“, čo si mylne vysvetľujeme ako dôkaz toho, že necítia bolesť. Opak je však pravdou a dnes už vieme, že ryby cítia bolesť podobne ako cicavce a vtáky [30].
Každý sa snaží zmeniť svet, no nikto sa nesnaží zmeniť sám seba. – Lev Nikolajevič Tolstoj
Ryby a ďalšie vodné živočíchy však zomierajú rôznymi, veľmi krutými spôsobmi. Drvivá väčšina rýb zomrie na zadusenie, prípadné následky zranení spôsobenými pri výlove alebo z dôsledku vyčerpania a stresu [31]. Ryby, ktoré bežne žijú v hlbinách mora, po výlove často umierajú v dôsledku dekompresie, kedy im orgány zaživa pod tlakom prasknú [32]. Veľká časť rybárskych lodí má priamo na palube mraziace boxy, kam ryby putujú krátko po ulovení, takže sú doslova zmrazené zaživa. V prípade, že ryby a morské živočíchy prežijú cestu až ku konečnému spotrebiteľovi, môžu byť zaživa uvarené ako napríklad homáre či kraby, alebo dokonca konzumované pri plnom vedomí ako napríklad chobotnice [33].
Ako môžem aj ja zvieratám pomôcť?
Jednoducho! Vylúč ich zo svojho jedálnička raz a navždy. Zdá sa ti to ako extrém, ako niečo ťažké či priam nemožné? Skutočnosť, že desaťtisíce ľudí po celom svete to dokázali, je jasným príkladom, že sa to dá. Tvoj prechod na čisto rastlinnú stravu nielenže pomôže ochrániť samotné zvieratá pred krutým životom a smrťou, ale v konečnom dôsledku pomôže aj ochrániť dôležité morské ekosystémy a vlastne celú našu planétu. A za ňu tento boj určite stojí.
Ak skutočne miluješ zvieratá, pridaj sa k nám!
Spracovali: členovia občianskeho združenia
Korektúra: Barbora Uherčíková
Fotografie: WeAnimalsMedia.org, Unsplash.com, Pexels.com, Pxhere.com, Isorepublic.com
Použité zdroje:
[1] Boxill, B. R. (1991) “Equality, discrimination and preferential treatment”, in Singer, P. (ed.) A companion to ethics, Oxford: Blackwell, 333-343
[2] Compare Cohen, „Critique”, 162
[3] The Oxford handbook of food ethics. A Barnhill, T Doggett, M Budolfson. Oxford University Press, 2018, 220
[4] Animal Ethics [online]. Speciesism. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/ethics-animals-section/speciesism/
[5] Chandroo, K. P.; Duncan, I. J. H. & Moccia, R. D. (2004) “Can fish suffer?: Perspectives on sentience, pain, fear and stress”, Applied Animal Behaviour Science, 86, pp. 225-250. Braithwaite, V. (2004) Do fish feel pain?, Oxford: Oxford University Press.
[6] Rogers, L.J. (1997) Minds of their Own: Animal Thinking and Awareness. Allen and Unwin, St Leonards ISBN 1-86448-504-3. Also published by Westview Press, Colorado, in 1998 ISBN 0-8133-9065-6
[7] Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. [online]. Bratislava: 2006. [cit. 6.8.2020]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20200721
[8] ORZECHOWSI, K. 2022. Global animal slaughter statistics & Charts: 2022 Update. [online]. [cit. 8.1.2024]. Dostupné z: https://faunalytics.org/global-animal-slaughter-statistics-charts-2022-update/
[9] ZAMPA, M. 2020. How Many Animals Are Killed for Food Every Day? [online]. [cit. 11.8.2020]. Dostupné z: https://sentientmedia.org/how-many-animals-are-killed-for-food-every-day/.
[10] RITCHIE, H. a M. ROSER. 2019. Meat and Dairy Production.[online]. [cit. 1.9.2020]. Dostupné z: https://ourworldindata.org/meat-production#number-of-animals-slaughtered)
[11] Marino, L. & C. M. Colvin (2015): Thinking Pigs: A Comparative Review of Cognition, Emotion, and Personality in. International Journal of Comparative Psychology 28, no. 1. Dostupné na: https://escholarship.org/uc/item/8sx4s79c
[12] Pig facts. 1996. Dostupné z: https://www.pbs.org/wnet/nature/the-joy-of-pigs-smart-clean-and-lean/2126/
[13] Marino, L. & C. M. Colvin (2015): Thinking Pigs: A Comparative Review of Cognition, Emotion, and Personality in. International Journal of Comparative Psychology 28, no. 1. Dostupné na: https://escholarship.org/uc/item/8sx4s79c
[14] Eisnitz, G. (1997) Slaughterhouse: The shocking story of greed, neglect, and inhumane treatment inside the U.S. meat industry, Amherst: Prometheus.
[15] Animals Australia team. 2021. How are animals slaughtered in Australia? [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné z: https://www.animalsaustralia.org/features/how-are-animals-slaughtered-australia.php
[16] European Food Safety Authority (2017): Animal Consciousness. EFSA Supporting publications, vol. 14, issue 4. DOI: https://doi.org/10.2903/sp.efsa.2017.EN-1196
[17] Animal Ethics [online]. Exploitation of cows, calves and steers. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/animal-exploitation-section/animals-used-food-introduction/exploitation-cows-calves-steers/
[18] Animal Ethics [online]. Chickens and hens. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/animal-exploitation-section/animals-used-food-introduction/chickens-hens/
[19] Humánny pokrok, o.z. 2023. Slovensko na ceste ku koncu klietkového chovu. Dostupné z: https://humannypokrok.sk/wp-content/uploads/2023/10/Report-za-r.-2022.pdf
[20] O kuřatech chovaných na maso. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.ciwf.cz/hospodarska-zvirata/slepice/kurata-na-maso/
[21] Banks, E. M. & Allee, W. C. (1957) “Some relations between flock size and agonistic behavior in domestic hens”, Physiological Zoology, 30, pp. 255-268.
[22] Breward, J. & Gentle, M. J. (1985) “Neuroma formation and abnormal afferent nerve discharges after partial beak amputation (beak trimming) in poultry”, Experientia, 41, pp. 1132-1134. Duncan, I. J.; Slee, G. S.; Seawright, E. & Breward, J. (1989) “Behavioural consequences of partial beak amputation (beak trimming) in poultry”, British Poultry Science, 30, pp. 479-489. Gentle, M. J.; Waddington, D.; Hunter, L. N. & Jones, R. B. (1990) “Behavioural evidence for persistent pain following partial beak amputation in the chicken”, Applied Animal Behaviour Science, 27, pp. 149-157. Hester, P. Y. & Shea-Moore, M. (2003) “Beak trimming egg-laying strains of chickens”, World’s Poultry Science Journal, 59, pp. 458-474. Glatz, P. C. (2005) Beak trimming, Nottingham: Nottingham University Press.
[23] Butterworth, A. 2004. Infectious diseases: Morbidity and Mortality. In: Weeks, C.A. & Butterworth, A. (Eds.) Measuring and auditing broiler welfare. CABI Publishing, Wallingford. 61-70.
[24] Riddell, C. & Springer, R. (1985) “An epizootiological study of acute death syndrome and leg weakness in broiler chickens in Western Canada”, Avian Diseases, 29, pp. 90-102.
[25] Chickens used for food. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.peta.org/issues/animals-used-for-food/factory-farming/chickens/
[26] The state of world fisheries and aquaculture 2020. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: http://www.fao.org/state-of-fisheries-aquaculture
[27] Oceans and fisheries. [online]. [cit. 8.1.2024]. Dostupné z: https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/facts-and-figures/facts-and-figures-common-fisheries-policy/fisheries-and-aquaculture-production_en
[28] RITCHIE, H. a ROSER, M. Seafood Production [online]. [cit. 22.11.2020]. Dostupné na internete: https://ourworldindata.org/seafood-production
[29] Boris Worm 1, Edward B Barbier, Nicola Beaumont, J Emmett Duffy, Carl Folke, Benjamin S Halpern, Jeremy B C Jackson, Heike K Lotze, Fiorenza Micheli, Stephen R Palumbi, Enric Sala, Kimberley A Selkoe, John J Stachowicz, Reg Watson – Impacts of biodiversity loss on ocean ecosystem services, Science. 2006 Nov 3;314(5800):787-90. doi: 10.1126/science.1132294. Dostupné online: https://repository.si.edu/bitstream/handle/10088/18794/stri_Worm_et_al_2006_Science.pdf
[30] Humánny pokrok, o.z. 2022. Ryba na suchu. Dostupné z: https://humannypokrok.sk/wp-content/uploads/2022/11/Ryba-na-suchu-Sprava-o-vyvoji-trhu-s-kaprami-a-podmienkach-predaja-zivych-kaprov.pdf
[31] Animal Ethics [online]. Fishing. Dostupné z: https://www.animal-ethics.org/fishing/
[32] SALLEH, A. 2018. Even fish get the bends, and it´s worse than in humans´. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://www.abc.net.au/news/science/2018-12-14/even-fish-get-the-bends,-and-they-get-it-worse-than-humans/10612410
[33] MACEDA, C. 2019. Chinese vlogger tries to eat octopus alive, gets attacked. [online]. [cit. 14.4.2021]. Dostupné na internete: https://gulfnews.com/world/asia/chinese-vlogger-tries-to-eat-octopus-alive-gets-attacked-1.1557389670072