Ekologické aspekty vegánstva

Etické dôvody sú spolu so zdravotnými najčastejším hnacím motorom prechodu na vegánstvo. Určite však nie sú jediným.

Vegánstvom proti klimatickej kríze

Problematika vplyvu živočíšnej výroby na životné prostredie vyvoláva stále väčšie znepokojenie, a to aj v odborných kruhoch. Konzumácia živočíšnej stravy totiž predstavuje extrémne neefektívne využívanie pôdy, znečisťovanie pôdy, vôd a ovzdušia a taktiež sa výraznou mierou podpisuje na prebiehajúcom odlesňovaní. Tieto problémy sú stále viditeľnejšie, a to aj kvôli neustále narastajúcemu počtu ľudí, ktorých musí táto planéta uživiť, a tiež kvôli zmene v spôsobe stravovania. Odhaduje sa, že v súčasnosti je na svete okolo 7 500 000 000 ľudí a toto číslo stále narastá. Podľa súčasných predpokladov by nás malo byť v roku 2030 až 8,5 miliárd [1].

Neefektívne využívanie pôdy v živočíšnom priemysle

Pri konzumácii mäsa a iných živočíšnych produktov dochádza k obrovským stratám kalórií a proteínov naprieč celým „výrobným“ reťazcom. Efektívnosť s akou sa premieňajú rastlinné kalórie na živočíšne sa rôzni. Všeobecne však platí, že zo všetkých kalórii, ktoré skonzumujú hospodárske zvieratá sa k človeku vo forme mäsa alebo ostatných živočíšnych produktov dostane iba 10 [5] [6] až 12 % [2].

Súčasný potravinový systém je ako deravé vedro – polovica toho, čo sa vyprodukuje, vytečie von. – Philip Lymbery

Takáto nízka konverzia rastlinných kalórií/proteínov na živočíšne kalórie/proteíny je úplne logická, ak si uvedomíme, že na to, aby sme získali zviera s určitou váhou, musí toto zviera zjesť oveľa viac krmiva (a samozrejme, vypiť viac vody) ako bude jeho výsledná váha. Napríklad, pre nárast váhy hovädzieho o 1 kg je potrebných 12 kg krmiva [3]. To ale nie je všetko, pretože pre ľudí nie je jedlá celá váha mŕtveho zvieraťa, nakoľko sú určité časti tela považované za odpad živočíšnej výroby, ktorý sa ďalej nevyužíva. Aby sme nadviazali na vyššie spomenutý príklad, udáva sa, že pre ľudí je len 60 % z celej získanej váhy (hovädzieho) konzumovateľných [4]. Pri produkcií mlieka či ostatných živočíšnych produktov je situácia podobná.

Už teraz sme svedkami veľkého nárastu svetovej potreby plodín. Vzhľadom na rast populácie, ale tiež vzhľadom na prebiehajúcu zmenu zloženia stravy a iných faktorov sa očakáva, že potreba týchto plodín sa v rozmedzí rokov 2005 – 2050 zvýši o 60 až 120 % [7] [8]. Pritom v dnešnej dobe trpí na zemi chronickou podvýživou až 1 z 10 ľudí [27].

V rôznych oblastiach sveta je odlišné aj zloženie stravy. Ak porovnáme dva protiklady, akými je India, kde sa pestujú najmä potraviny na priamu spotrebu a USA, kde sa väčšina vypestovaných proteínov v plodinách využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá, uvidíme nasledujúcu situáciu. V Indii sa na priamu konzumáciu pre ľudí použije 92 % hmotnosti (čo predstavuje 89 % kalórií / 77 % proteínov) z vypestovaných plodín a  4 % hmotnosti (čo predstavuje 6 % kalórií / 18 % proteínov) z vypestovaných plodín je určených ako krmivo pre hospodárske zvieratá (zvyšok predstavuje biopalivo a iné) [2].

Na Zemi máme dostatok pôdy na to, aby bolo možné zabezpečiť jedlo pre ľudí trvalo udržateľným spôsobom, ale v súčasnosti sa pôda vyčerpáva – možno nezvratne – chovom dobytka a neudržateľnými poľnohospodárskymi technikami, ktoré sa využívajú na produkciu krmiva pre dobytok. – Dr. Richard Oppenlander

Dalo by sa povedať, že opačný model stravovania je možné vidieť v USA, kde je zo všetkých vypestovaných plodín určených na priamu konzumáciu človekom iba 27 % (teda 14 % kalórií / 37 % proteínov) z celkovej hmotnosti vypestovaných plodín [2]. Tu je vidno skutočnú neefektívnosť využívania pôdy. Nanešťastie, tento trend zmeny stravovania je viditeľný aj v ostatných častiach sveta. Celosvetovo je 53 % proteínov a 36 % kalórií vypestovaných ako krmivo pre zvieratá [2]. Ako bolo vysvetlené vyššie, približne 90 % z týchto kalórií sa k človeku v podobe potravy nikdy nedostane.

Živočíšny priemysel a nadmerná spotreba vody

Okrem plytvania zdrojmi v podobe potravy pre hospodárske zvieratá, dochádza aj k plytvaniu vody. Pokiaľ zohľadníme vodu, ktorá je použitá na pestovanie plodín slúžiacich ako krmivo pre zvieratá, ďalej vodu, ktorú tieto zvieratá vypijú, a tiež spotrebovanú úžitkovú vodu, dostaneme sa k hodnotám, ktoré sú šokujúce. Na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15 400 litrov vody, to znamená, že priemerne sa na získanie 1 g proteínu z hovädzieho mäsa spotrebuje až 6 násobne viac vody ako na získanie 1 g proteínu zo strukovín [11].

Situácia je z pochopiteľných dôvodov rovnako nepriaznivá aj pre ostatné živočíšne produkty, pokiaľ ich porovnávame s rastlinnou stravou. A je jedno, či porovnávame spotrebu vody a získanú hmotnosť potravy, spotrebovanú vodu a získanú energiu v kalóriách alebo množstvo získaných proteínov. Napríklad, na získanie rovnakého množstva kalórií sa pri produkcií obilnín spotrebuje 3,6 násobne menej vody, než pri produkcii mlieka a až 4,5 násobne menej vody, ako pri produkcii vajec [11]. Na základe týchto a iných poznatkov skonštatoval UNESCO-IHE Institute for Water Education vo svojej štúdii, že “Vodná stopa akéhokoľvek živočíšneho produktu je väčšia, než vodná stopa múdro zvoleného rastlinného produktu”[11].

Znečistenie podzemných vôd

Okrem spotreby vody tiež dochádza k jej znehodnocovaniu a rovnako aj k znehodnocovaniu pôdy. Pri intenzívnom chove je koncentrácia zvierat niekoľkonásobne vyššia, ako by bola v prirodzených podmienkach. Tieto zvieratá produkujú obrovské množstvo výkalov a moču, čo má vplyv nielen na zníženie kvality života ľudí žijúcich v týchto oblastiach, ale dochádza aj k veľkému zaťaženiu pôdy a vôd (vplyvom škodlivých látok obsiahnutých v moči a výkaloch).

Napríklad, v našej krajine sa pre prasnicu, v období dvoch týždňov pred pôrodom až do odstavenia prasiatka [9], počíta s vyprodukovaním 4,5 kg výkalov a 9,9 kg moču za každý jeden deň [10]. Pre lepšiu predstavu, v Senici je farma, ktorá vyprodukuje až 100 000 ošípaných každý rok.

Používanie antibiotík v živočíšnej výrobe

Podmienky, v akých sú hospodárske zvieratá bežne chované, sú pre ne neprirodzené a zahŕňajú vysokú koncentráciu zvierat v chove, stres a zlú hygienu. To je príčinou oslabenia imunitného systému zvierat, následkom čoho dochádza k šíreniu chorôb. Práve z tohoto dôvodu sa v živočíšnej výrobe používa veľké množstvo antibiotík, keďže ide o najlacnejší a najjednoduchší spôsob ako zvýšiť pravdepodobnosť, že sa zvieratá dožijú aspoň porážky.

Napríklad, z celkovej spotreby antibiotík sa v USA pre hospodárske zvieratá použije až 80 %, čo je 13 000 000 kg antibiotík za rok [12]. Mnohé sa nepoužívajú na liečenie, ale na prevenciu alebo na zvýšenie efektivity chovu [13]. Miera s akou sa používajú antibiotiká v rôznych častiach sveta závisí od zákonov. Napríklad, v EÚ by sa zdravým zvieratám nemali podávať antibiotiká už od roku 2005. V roku 2014 bola vo Veľkej Británii pre hospodárske zvieratá použitá skoro polovica (42 %) zo všetkých spotrebovaných antibiotík [14].

Používanie antibiotík v poľnohospodárstve má silný vplyv na vznik a šírenie baktérií, ktoré sú rezistentné (odolné) voči antibiotikám [15] [16]. Najkratšou cestou ako sa tieto baktérie dostanú k človeku je priamy kontakt s hospodárskym zvieraťom alebo prostredím, kde sa baktérie vyskytujú, nehovoriac o konzumácii živočíšnych produktov a vody kontaminovanej týmito baktériami. Potom tiež ľahko dochádza k ich prenosu medzi ľuďmi [17].

K vzniku patogénnych baktérií odolných voči antibiotikám dochádza prenosom génov kódujúcich rezistenciu baktérií na antibiotiká. Bakteriálny druh, ktorý si v poľnohospodárstve vyvinul rezistenciu voči určitej skupine antibiotík, je teda schopný túto rezistenciu preniesť na iný bakteriálny druh [17].

Počas štúdie, ktorá skúmala ovzdušie v okolí farmy s cca 1000 prasnicami, bola zistená vysoká koncentrácia rezistentných baktérii, a to v okolí minimálne 150 m. Ľudia, ktorí tu pracujú alebo bývajú, budú mať s vysokou pravdepodobnosťou nepriaznivo ovplyvnené zdravie [18].

Vďaka silnému dopadu na životné prostredie a zjavné bezpečnostné riziká spojené so vznikom bakteriálnej rezistencie, je snaha obmedziť používanie antibiotík (nielen) v poľnohospodárstve. Nie je však známe, že by sa po znížení používania antibiotík alebo ich zákaze výrazne znížil výskyt už odolných mikroorganizmov [18] [19].

Vplyv živočíšnej produkcie na tvorbu skleníkových plynov

Jedným z veľmi závažných problémov, ktorým čelíme a ktoré sú stále väčšmi pozorovateľné, je globálne otepľovanie. Dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na globálne otepľovanie, sú skleníkové plyny. Ide o plyny, ktoré zadržujú v atmosfére teplo, resp. absorbujú slnečnú energiu, a tým spomaľujú jej únik do vesmíru.

K najviac produkovaným skleníkovým plynom v oblasti živočíšnej výroby patria metán (CH4), oxid dusný (N2O) a oxid uhličitý (CO2). Každý z týchto plynov má inú mieru škodlivosti. Aby bolo možné ich vzájomne porovnať, prípadne vyjadriť celkový dopad rôznych skleníkových plynov, prepočítavajú sa na jednotku CO2. Živočíšna výroba vyprodukuje za jediný rok 7,1 gigaton (7 100 000 000 ton) CO2. To predstavuje až 14,5 % emisií produkovaných ľuďmi [20].

Je potrebné si uvedomiť, že oxid uhličitý, ktorý sme doteraz vyprodukovali, zachytáva teplo v atmosfére na niekoľko stoviek rokov. Vyzerá to, ako keby sme sa autobusom rútili k okraju útesu a niekto nám odporučil, aby sme vystrčili ruky z okna a zvýšili tak odpor vzduchu. Možno by sme ale mali skočiť za volant a brzdiť! – T. Colin Campbell

Tieto plyny vznikajú pri výrobe a spracovaní krmív, prispôsobovaní pôdy na pestovanie krmív, ďalej v súvislosti so špecifickým trávením hospodárskych zvierat, spracovaním a skladovaním hnojív, ale tiež spracovaním a transportom zvierat [20]. Už štúdie v minulosti ukázali, že množstvo skleníkových plynov vyprodukovaných živočíšnou výrobou je väčšie ako súčet všetkých skleníkových plynov, ktoré vyprodukuje celosvetová doprava [24].

Až 65 % zo všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri živočíšnej výrobe, vytvára dobytok chovaný na účely produkcie hovädzieho mäsa a mlieka. V priemere pripadá na každý 1 kg mlieka zaťaženie prostredia o 2,8 kg CO2 a na 1 kg hovädzieho je to až 46,2 kg CO2. Vo východnej Európe je najviac skleníkových plynov vytváraných práve pri produkcií mlieka [20].

Prežúvavce, medzi ktoré patrí dobytok, ovce, byvoly, kozy a iné, rozkladajú uhľovodíky počas svojho trávenia v žalúdku na jednoduchšie molekuly. Vedľajším produktom je metán, ktorý zvieratá vypúšťajú do prostredia. Trávenie hospodárskych zvierat teda predstavuje druhý najväčší zdroj produkcie metánu, za ktorým svojim konzumným spôsobom života stojí človek [21]. Aj ostatné zvieratá (neprežúvavce) produkujú pri trávení metán, avšak v menšom množstve.

Ako bolo spomenuté vyššie, pre vzájomné porovnanie skleníkových plynov sa tieto prepočítavajú na spoločnú jednotku. Často sa používa GWP (Global Warming Potencial), ktorý vyjadruje, koľko energie absorbuje 1 tona emisie za daný časový úsek (obvykle 100 rokov), v porovnaní s 1 tonou emisie CO2. Podľa tohto je pre metán hodnota GWP na obdobie 100 rokov 28 až 36 krát horšia ako pre CO2 [22].

Intenzívne a nadmerné odlesňovanie

Kvôli veľkému množstvu pôdy, ktorá sa využíva pre hospodárske zvieratá (viď odsek Neefektívne využívanie pôdy v živočíšnom priemysle), je živočíšna výroba oblasťou, kde sa využíva najväčšie množstvo pôdy. V roku 2011 to bolo až 75 % zo všetkej poľnohospodárskej pôdy [23]. Neustále rozširovanie živočíšnej produkcie hrá kľúčovú úlohu pri odlesňovaní, a to najmä dažďových pralesov v Latinskej Amerike [24] [25].

Najväčší podiel na odlesňovaní Amazonského pralesa má chov dobytka, na ktorý sa využíva až 75 % z odlesnenej plochy Amazónie. Chov dobytka má tiež priamy vplyv na výstavbu ciest v pralese, nakoľko cesty stavajú a využívajú chovateľské spoločnosti. Neustály nárast chovu dobytka v tejto oblasti, ktorý začal v roku 1970, prebieha až dodnes. Od roku 1999 do 2002 vzrástol export hovädzieho mäsa z tejto oblasti z 350 000 ton na 900 000 ton [25].

Dažďové pralesy sú hneď po oceánoch naším druhým najdôležitejším faktorom, ktorý pomáha odstraňovať z ovzdušia CO2 produkovaný rôznymi ľudskými činnosťami. V tropických pralesoch tiež žije viac ako 13 000 000 odlišných rastlinných a živočíšnych druhov, čo predstavuje vyše 2/3 celosvetovej fauny a flóry. Pri samotnom odlesňovaní prichádza o svoje domovy a životy veľké množstvo živočíchov. Monokultúrne pastviny, ktoré na odlesnených miestach vznikajú, sú pre život mnohých týchto živočíchov nevhodné [26].

Musíme si uvedomiť, že zmena klímy a človekom spôsobené škody na prírode sú rovnako zásadné, nielen pre životné prostredie, ale aj pre rozvoj a ekonomiku. – Sir Robert Tony Watson

Pri odlesňovaní dažďových pralesov dochádza aj k degradácii pôdy. Bez nutrientov z opadaných listov a spadnutých konárov sa pôda stáva veľmi „krehkou“. Pôda prestáva byť chránená pred spaľujúcim slnkom a silnými dažďami. Štruktúra koreňov stromov v pôde je zložitá a zabraňuje nielen erózii, ale slúži tiež ako „čistička vody“. Po odlesnení prichádza pôda o túto štruktúru, čím stráca schopnosť udržať vodu a namiesto čistenia vody tak dochádza iba k odplavovaniu pôdy [26].

Ako teda môžeme sebe i planéte pomôcť?

Možno sa to nebude čítať ľahko, no v skutočnosti je to veľmi jednoduché: stačí dať prednosť rastlinnej strave. Okrem toho, že má najmenší dopad na zmenu klímy a stav ekosystému, je pre nás aj oveľa zdravšia a z pohľadu zaobchádzania so zvieratami aj etickejšia a humánnejšia. Stav našej planéty by mal ležať na srdci každému, ak totiž dôjde k zrúteniu ekosystému, neprejaví sa to len na našom jedálničku, ale celom našom doterajšom živote.

Ak ti nie je osud planéty ľahostajný, pridaj sa k nám!

Spracoval: Marian Milec
Korektúra: Barbora Uherčíková, Kristína Chaparro
Fotografie: WeAnimals.org, Unsplash.com


Použité zdroje:

[1] Worldometers: population [online]. [cit. 2016-12-22]. Dostupné z: http://www.worldometers.info/.

[2] CASSIDY, Emily S, Paul C WEST, James S GERBER a Jonathan A FOLEY. Redefining agricultural yields: from tonnes to people nourished per hectare. 2013. DOI: 10.1088/1748-9326/8/3/034015. ISBN 10.1088/1748-9326/8/3/034015. Dostupné tiež z: http://stacks.iop.org/1748-9326/8/i=3/a=034015

[3] United States
Department of Agriculture (USDA) 2002 Statistics of grain and feed Agricultural Statistics (Washington, DC: USDA National Agricultural Statistics Service (NASS)) pp 1–47

[4] Technical Conversion Factors for Agricultural Commodities. FAO (Food and Agriculture Organization), 1972.

[5] RASK, K. J. a N RASK. Economic development and food production–consumption balance: a growing global challenge. Food Policy. 2011, 36 (186 – 96).

[6] GODFRAY, H. C. J. Food
security: The challenge of feeding 9 billion people. Science. 2010, 327 (812).

[7] ALEXANDRATOS, N a J BRUINSMA. World Agriculture Towards 2030/2050: The 2012 Revision No. 12-03. Rome: Food and Agriculture Organisation, 2012.

[8] TILMAN, D., C. BALZER, J. HILL a B. L. BEFORT. Global food demand and the sustainable intensification of agriculture Proc: Natl Acad. Sci. 2011, 108 (20260-4).

[9] Požiadavky na ustajnenie vysokoprasných a dojčiacich prasníc: Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA, Ústav technológie chovu zvierat a ekológie. VÚŽV, Hlohovská 2, Nitra.

[10] Príloha k vyhláške Slovenskej republiky č. 392/2004

[11] MEKONNEN, M.M. a A.Y. HOEKSTRA. The green, blue and grey water footprint of farm animals and animal products: Value of Water Research Report Series No. 48. the Netherlands, Delf: UNESCO-IHE, 2010.

[12] HOLLIS, Aidan a Ziana AHMED. Preserving Antibiotics, Rationally. 2013. DOI: 10.1056/NEJMp1311479. ISBN 10.1056/NEJMp1311479.

[13] MELLON, Margaret, Charles BENBROOK a Karen Lutz BENBROOK. Estimates of Antimicrobial Abuse in Livestock: Hogging It. Union fo Concerned Scientist, 2001.

[14] Compassion in world farming [online]. Dostupné z: http://live1.ciwf.org.uk/news/2014/11/act-on-antibiotics

[15] WITTE, Wolfgang. Medical Consequences of Antibiotic Use in Agriculture. Science. 1998, 279 (5353). DOI: 10.1126/science.279.5353.996

[16] AARESTRUP, F.M. Association between the consumption of antimicrobial agents in animal husbandry and the occurrence of resistant bacteria among food animals. 1999, 12:279–285.

[17] CHANG, Qiuzhi, Weike WANG, Gili REGEV-YOCHAY, Marc LIPSITCH a William P HANAGE. Antibiotics in agriculture and the risk to human health: how worried should we be?
Evolutionary Applications. 677 Huntington Avenue, Boston, MA 02115, USA.: Department of Epidemiology, Harvard School of Public Health, 2014. DOI: 10.1111/eva.12185. ISBN 10.1111/eva.12185. ISSN 1752-4571.

[18] Gibbs et al. (2006) Isolation of antibiotic-resistant bacteria from the air plume downwind of a swine confined or concentrated animal feeding operation, Environmental Health Perspectives, 114(7):1032-7.

[19] NANNAPANENI, Ramakrishna, Irene HANNING, Keith C. WIGGINS, Robert P. STORY, Steven C. RICKE a Michael G JOHNSON. Ciprofloxacin-resistant Campylobacter
persists in raw retail chicken after the fluoroquinolone ban. Food Additives Contaminants: Part A. 2009, 26 (10).

[20] GERBER, P.J., H. STEINFELD, B. HENDERSON, A. MOTTET, C. OPIO, J. DIJKMAN, A. FALCUCI a G. TEMPIO. Tackling climate change through livestock: A global assessment of emissions and mitigation opportunities [online]. Rome: Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO), 2013. ISBN 978-925-1079-218.

[21] National Aeronautics and Space Administration: GISS Institute on Climate and planets [online]. [cit. 2016-12-30]. Dostupné z: http://icp.giss.nasa.gov

[22] Greenhouse Gas Emissions: Understanding Global Warming Potentials. EPA (United States Enviromental protection Agency): U.S. Environmental Protection Agency [online]. [cit. 2016-12-30]. Dostupné z: https://www.epa.gov/ghgemissions/understanding-global-warming-potentials

[23] FOLEY, Jonathan A. a spol. Solutions for a Cultivated Planet. Nature. 2011, (478), 337 – 342. DOI: 10.1038/nature10452.

[24] Livestock´s long shadow: Enviromental issues and options. FAO (Food and Agriculture Organization of the United Nations), 2006. ISBN 978-92-5-105571-7.

[25] MARGULIS, Sérgio. Causes of deforestation in the Brazilian Amazon. Washington, D.C.: World Bank, 2004. World Bank working paper, no. 22. ISBN 0-8213-5691-7.

[26] Livestock policy brief: Cattle ranching and deforestation. Livestock information, Sector Analysis and Policy Branch Anial Production and Health Division.

[27] 2016 World Hunger and Poverty Facts and Statistics. Hunger Note [online]. [cit. 2017-01-07]. Dostupné z: http://www.worldhunger.org/2015-world-hunger-and-poverty-facts-and-statistics/#hunger-number

© Slovenská Vegánska Spoločnosť 2019