V stredu, 2.júna, prebehla v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko online diskusia, ktorej účastníkmi boli Radek Látal – odborník na vegánsku výživu, Martin Hojsík – poslanec Európskeho parlamentu (PS/Renew Europe), Zuzana Nouzovská – generálna riaditeľka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a Ľubomír Tuchscher – výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky.
Diskutujúci sa zaoberali viacerými témami a návrhmi, ktoré by mohli dopomôcť k prechodu na rastlinnú stravu, či už na úrovni štátu, výrobcov, predajcov alebo samotných konzumentov. Poďme sa spolu na ich názory pozrieť.
Aké nástroje má k dispozícii štát, aby podporil prechod na rastlinnú stravu?
Radek Látal, zástanca vegánskej stravy tvrdí, že v prípade, ak bude štát znižovať spotrebu mäsa, tak je potrebné vytvoriť ľuďom i podmienky a rozšíriť ponuku rastlinných alternatív. Na Slovensku sa už predsa len zvyšuje počet vegánov, a preto by bolo vhodné pre každého z nás vytvoriť konkrétny rad možností. Podľa jeho vyjadrení je dobrým príkladom i projekt Zelená jedáleň, ktorej iniciátorom je práve Slovenská vegánska spoločnosť. Vďaka nemu sa podarilo zaradiť na slovenských vysokých školách do jedálnička vegánske jedlá. Podľa jeho názoru by napríklad i v spojitosti so základnými či strednými školami mali byť v legislatíve zahrnuté receptúry, ktoré dodržiavajú výživové hodnoty, ale pritom vôbec nemusia obsahovať mäso. Počet mäsitých jedál v školách predstavuje vyše 200 receptov, čo je predsa len drvivá väčšina. Pre porovnanie, Slovák v priemere zje ročne 69 kg mäsa a len 2 kg strukovín.
Ak by sme nahradili len časť toho mäsa, ktoré konzumujeme na Slovensku strukovinami, ideálne hovädzie mäso, ktoré je ekologicky najnáročnejšie, môžeme dramaticky znížiť množstvo vyprodukovaných skleníkových plynov. – Radek Látal
Zuzana Nouzovská, zástankyňa vyváženej komplexnej stravy súhlasí s nutnosťou revízie školstva na základných a stredných školách, pretože majú na rozdiel od vysokých škôl svoje vlastné regulácie. Podľa jej názoru sa Akčný plán na výživu a potraviny na roky 2017-2025 skôr odvoláva na reguláciu potravín a spotrebu, ale samotná výživa ako taká sa v dokumente nerieši. Slovensko má teda podľa nej zle nastavené zloženie potravín, má nadmernú spotrebu hydiny a bravčového mäsa a naopak nespĺňa odporúčané dávky ovocia a zeleniny. Tieto nastavenia sa následne premietajú i do samotného stravovania školákov.
V tomto smere Martin Hojsík, zástanca flexitariánstva súhlasí, že je nutná zmena v konzumácii a dopĺňa, že na základe odporúčania Lancet štúdie z roku 2019 by sa konzumácia mäsa na osobu mala do roku 2030 znížiť na 24 kg ročne. Spolu s Ľubomírom Tuchscherom sa zhodli na tom, že Slovensko má veľmi silný exportný charakter. Zároveň však tvrdí, že máme na trhu nedostatok základných potravín, a to najmä domácich strukovín, ktoré je nutné importovať, napríklad ako šošovicu z Kanady. Zastáva teda názor, že zmena musí nastať nielen na európskej úrovni, ale i na úrovni národnej, a preto je dôležité mať na Slovensku k dispozícii strategický národný plán. Na druhej strane, štát môže mať stratégiu, ale pokiaľ sa stretávame s nekoherentnosťou politík, v tom prípade štát nekoná v súlade so svojim strategickým plánom. Dôležité je preto podľa neho odstrániť prekážky a prestať dotovať z verejných prostriedkov to, čo nám reálne škodí, pričom je potrebné mať i dobre nastavenú poľnohospodársku politiku ako takú. Moc má v tomto práve štát, ktorý pomocou štátnych politík dokáže takúto situáciu regulovať.
Vytvárame si masívne rezistencie na antibiotiká a ohrozujeme vlastné zdravotníctvo. To je ďalší problém intenzívnej živočíšnej výroby. – Martin Hojsík
Sú obchodníci pripravení na zvyšujúci sa dopyt po rastlinných produktoch?
Podľa Ľubomíra Tuchschera, zástancu flexitariánstva sa pomaly na Slovensku zmeny dejú, nakoľko dopyt po rastlinných potravinách a ich spotreba stúpajú. Samotní výrobcovia i obchodné reťazce sa snažia prispôsobovať i svoju ponuku a tiež vymedzovať priestor pre rastlinné potraviny. Napríklad Lunter sa začal zaoberať rastlinnými výrobkami ešte v čase, kedy na Slovensku nebol až taký veľký záujem o rastlinnú stravu. Podľa jeho slov majú v súčasnosti výrobcovia veľký potenciál.
Je vidieť, že radovo v desiatkach percent narástla spotreba potravín na rastlinnej báze a v podstate aj na to dnes reagujú samotní producenti a samotné maloobchodné reťazce, ktoré vyčleňujú oveľa väčšie miesto takýmto produktom. – Ľubomír Tuchscher
Dopyt po zmene sa stále zvyšuje, a tým pádom samotné firmy začínajú premýšľať i nad alternatívami. Podľa jeho slov sme veľkú zmenu v správaní ľudí mohli postrehnúť práve počas lockdownu, kedy sa začali viac zaujímať o to, čo konzumujú, o svoje zdravie i životné prostredie.
V nadväznosti na naše zdravie vyjadril svoj názor i Martin Hojsík. Podľa neho už len nadmerné používanie antibiotík v procese chovu poľnohospodárskych zvierat má vplyv na našu zdravotnú stránku, pretože začíname byť voči antibiotikám odolní. Riešenie vidí v pasienkových chovoch, pričom kritizuje „továrne na mäso“, ktorým v prvom rade záleží na kvantite a nie na kvalite. Podľa jeho vyjadrení by sme sa mali inšpirovať strednými a malými poľnohospodármi, ktorí dokážu živočíšnu výrobu prevádzkovať udržateľným spôsobom. Radek Látal dodáva, že zmena je naozaj nutná, keďže sa mäso vyrába na úkor podmienok zvierat v intenzívnych chovoch, kde sú držané v extrémne uzatvorených priestoroch.
Zmena daňovej politiky či vzdelávanie?
Ľubomír Tuchscher spomenul i novú európsku stratégiu Farm to Fork (Z farmy na stôl), ktorá okrem iného hovorí, že by sa mali zdaniť tie potraviny, ktoré si vyžadujú viac nákladov a zaťažujú klímu. V tomto smere sa teda prikláňa k názoru, že dôvodom, prečo viac ľudí zatiaľ neprešlo na rastlinnú stravu môže byť práve vyššia cena určitých rastlinných produktov. Z jeho pohľadu by sa mala rastlinná strava „zrovnoprávniť“ s mäsitou stravou a tiež zvýhodniť, nakoľko je formou daní zvýhodnená práve strava živočíšna. Ak by sa daňovo zvýhodnili práve i rastlinné produkty, ľudia by mali tým pádom rovnaké šance. V súčasnosti napríklad ani len letáky obchodných reťazcov nepropagujú vegánske produkty, práve naopak. Zvýhodnené sú produkty živočíšne.
Zuzana Nouzovská má v tomto odlišný názor. Podľa nej by sa rastlinné produkty zvýhodňovať nemali. Skôr by sa mali ľudia vzdelávať ako si nakombinovať potraviny tak, aby prijímali všetky potrebné živiny, no je stále zástancom stravy zahrňujúcej i živočíšne produkty. S rastlinnou stravou súhlasí v prípade, že je človek v danej oblasti dostatočne vzdelaný.
Nehovoríme o zvyšovaní spotreby mäsa. Hovoríme o tom, že je tu priestor naozaj spotrebu mäsa znižovať a treba ľuďom vysvetľovať, akým spôsobom si tú stravu pripravovať alebo kombinovať tak, aby človek dostal plnohodnotnú výživu. – Zuzana Nouzovská
Zmenu k lepšiemu tiež vidí v presune od vysokospracovaných potravín, v získavaní potravín od regionálnych dodávateľov, ale tiež v implementácii vedy a výskumu do produkcie a napokon v samotnom vzdelávaní.
Martin Hojsík dopĺňa, že vzdelávanie o rastlinnom stravovaní by však malo byť zahrnuté už aj v samotných odboroch kuchár/čašník, čo by výrazne pomohlo následne i v rôznych stravovacích zariadeniach, v ktorých by postupne nastávali zmeny.
Z diskusie vyplýva, že samotné rastlinné stravovanie a redukcia mäsa na Slovensku jednoznačne priestor majú. Je len nutné, aby si štát vytýčil konkrétne kroky a ciele a držal sa stanoveného plánu. Je však dôležité i vzdelávanie v rôznych aspektoch, aby sa dostali do popredia nielen dopady na životné prostredie, naše zdravie, či blahobyt zvierat, ale i rozširujúci sa dopyt po rastlinných alternatívach, s čím budú musieť výrobcovia počítať a držať krok.
Celý záznam z diskusie si môžte pozrieť na Youtube kanáli EURACTIV Slovensko.
Spracovala: Dominika Kuklová
