Pojem „kašmír“ je pre mnohých známy, no i napriek tomu si nie každý uvedomuje alebo má vedomosť o tom, odkiaľ samotná kašmírová vlna pochádza, aký je proces jej získavania alebo to, prečo nie je jej využívanie v módnom priemysle etické. Na to, aby sme pochopili všetky súvislosti, je však nutné ísť úplne na začiatok a pomenovať všetky skutočnosti.
Kašmír a jeho pôvod
Pomenovanie kašmír vychádza z názvu Kozy kašmírovej (Capra aegagrus hircus). Kašmírová koza však sama o sebe nepredstavuje plemeno, no poznáme približne jej 20 poddruhov. Práve tieto zvieratá sú zdrojom vysokokvalitného, luxusného a drahého materiálu – kašmíru, využívaného na výrobu oblečenia, či už svetrov, šatiek, ponožiek alebo iných módnych kúskov. Najjemnejšia vlna je pašmín, ktorá sa vyrába takisto z kašmírovej vlny.
Samotný názov kašmír sa medzi prvými objavil v južnom regióne Himalájí, a teda toto územie predstavuje historicky jedno z prvotných miest, kde sa začala kašmírová vlna používať. Zároveň sa však našli rôzne vykopávky kôz i v iných ázijských oblastiach, preto nie je ich skutočný pôvod upresnený.
Objavenie kašmíru
Prvú kašmírovú kozu údajne objavil Peržan Ali el Hamdani v 14. storočí v ázijskom regióne Kašmír. Ten mal použiť jemnú kašmírovú vlnu na výrobu ponožiek, šatiek a pokrývok hláv. Následne svoj výrobok, konkrétne ponožky, daroval kráľovi daného regiónu a odporučil mu, aby on sám skúsil vyrábať šatky z kašmírovej vlny.
Životné podmienky kašmírových kôz
V súčasnosti je kašmírové kozy možné nájsť na viacerých svetadieloch, nie len v Ázii. Nachádzajú sa v oblasti púšte Gobi v Mongolsku, v juhozápadnej Ázii, Afganistane, Iraku, Iráne, ale i v Turecku, Austrálii, na Novom Zélande a dokonca od 80. rokov minulého storočia už i v USA, kde je v prevádzke približne 500 kašmírových fariem.
Neustále sa však nachádzajú i v regióne Kašmír, ktorý sa rozprestiera z veľkej časti v Himalájach a hraničí s Čínou, Pakistanom, ale i s indickými mestami Himachal Pradesh a Punjab, pričom si ho nárokujú všetky 3 krajiny.
Najlepšie podmienky na život majú vo výške 4000 m.n.m. práve v Himalájach (v oblasti Tibetu a indického Ladakh). Toto prostredie je pre ne obzvlášť vhodné, a to najmä vďaka mrazivým teplotám, ktorým dokážu čeliť. Chladné počasie následne zabezpečí rast hustej, no zároveň jemnej vlny, ktorá pôsobí izolačne a efektívne ich chráni pred chladom. To sa však mení v momente, kedy sú kvôli produkcii kašmíru ochudobnené o veľké množstvo vlny, ktoré obchodníci vyčesávajú práve v zimnom období. V takom prípade mnohé z nich zomierajú na podchladenie, keďže ich telo obsahuje len malé množstvo tuku. To isté platí i pre angorské kozy, ktorých vlna sa zasa využíva na výrobu mohéru.
Ich počet je nezanedbateľný
Kôz využívaných na získavanie kašmírovej vlny žije naprieč celým svetom približne 700 miliónov. Podľa PETA sú top producentami kašmíru Čína a Mongolsko, čo predstavuje až 90 % svetovej produkcie. Už len v samotnej Číne sa nachádza 120 miliónov kašmírových kôz, ktoré dennodenne znášajú utrpenie, a to len preto, aby poslúžili ako zdroj finančného zisku. Je však spôsob, akým sa kašmírová vlna získava v súlade s etikou? Posúďte sami.
Proces získavania kašmírovej vlny
Najjemnejšia a najkvalitnejšia vlna rastie priamo na podbrušku kašmírových kôz. Mnohí výrobcovia vyčesávajú vlnu i z krku, no tá je najmenej kvalitná. Podbruško však predstavuje práve tú vrstvu, ktorá sa nachádza najbližšie ku koži, čo je pre kozy pri vyčesávaní extrémne bolestivé. Vlna je hustá, zapletená a hoci sa častokrát pred zákazníkmi proces získavania kašmírovej vlny opisuje ako jemný až príjemný, opak je pravdou.
Kozám sú najskôr zviazané končatiny prípadne sú násilne držané na zemi. Na vyčesávanie sa používajú dlhé kovové hrebene s ostrými hrotmi, ktoré vlnu doslova vytrhávajú z kože, čo zvieratám spôsobuje nepredstaviteľnú bolesť. Okrem použitia hrebeňov pracovníci šklbú vlnu i rukami alebo zvieratá rovno ostrihajú či oholia, pričom sa nevyhnú i škaredým zraneniam. Tieto hlboké rany, ktoré si vyžadujú odborný dohľad, však ošetrené nie sú. Jedinej starostlivosti, ktorej sa kozy v tomto prípade dočkajú, je dezinfekcia alkoholom.
Kozy prechádzajú týmto procesom len preto, aby sme si mohli následne obliecť napríklad sveter, ktorého výroba si vyžaduje vlnu zo 4 kôz, prípadne kašmírovú bundu, ktorej výroba si vyžaduje vlnu zo 6 kôz.
Stojí to však za to, keď máme na trhu iné alternatívy?
Už vás nepotrebujeme
Kašmírové kozy, ktoré sa inak dožívajú 10-12 rokov, sú v prípade, že už nedokážu poskytnúť obchodníkom vlnu podľa ich predstáv, poslané na predčasnú smrť. Kozy takto prechádzajú z jedného utrpenia do druhého. Mäso z týchto kôz je na rozdiel od kašmíru lacné a ľahko dostupné. Rovnako je okrem ich mäsa zužitkovaná aj ich koža.
Zvieratá však po dlhotrvajúcej agónii počas česania vlny vstupujú na pôdu ďalšieho krutého zaobchádzania. Kozy sú bez omráčenia zabíjané údermi kladiva do hlavy alebo podrezaním, kedy sú nechané napospas osudu. Niektoré takto krvácajú, ležia v bolestiach, trpia a dusia sa aj 2 minúty, a to pred očami ďalších kôz, ktoré čaká to isté.
Napríklad Čína však neukladá za týranie kôz na kašmírových farmách žiadne sankcie.
Ak by ste chceli vidieť ako reálne zaobchádzanie s kašmírovými kozami vyzerá, poslúži vám na to video od PETA, ktoré si môžete pozrieť tu. Berte však na vedomie, že ide o veľmi kruté zábery.
Ako ničí chov kašmírových kôz prírodu?
Práve z dôvodu, že kašmírových kôz je veľké množstvo a stále sa rozširujú plochy pre ne určené, mení sa i biodiverzita a kvalita pôdy. Kozy sú vyberaví stravníci a zároveň ide o bylinožravce, ktoré vytrhnú rastlinu zo zeme i s koreňmi. Táto skutočnosť v kombinácii s množstvom udupanej pôdy znemožňuje prirodzený rast rastlín.
Zároveň sa zvyšuje teplota ako následok globálneho otepľovania, čo práve s biodiverzitným deficitom spôsobeným veľkým apetítom kôz, malo v Mongolsku za následok 65 % pokles porastov. V Mongolsku tiež hrozí až na 90 % územia dezertifikácia – zmena na púštnu či polopúštnu oblasť chudobnú na vodu – pričom už do dnešného dňa sa v tejto krajine udiali jedny z najhorších púštnych búrok na svete.
Rozširovaním plôch pre kašmírové kozy sa zároveň vytesňujú i rôzne iné druhy zvierat, ktorých počet sa postupne znižuje. Ide napríklad o snežné leopardy, divé jaky či antilopy, a to naprieč celou strednou Áziou.
Prognóza do budúcnosti
Hoci kašmírový trh predstavuje niekoľkomiliardový biznis, nádej do budúcna spočíva minimálne v dvoch skutočnostiach. Na jednej strane ľudia, ktorí nepodporujú utrpenie zvierat a uvedomujú si krutú stránku tohto priemyslu, znižujú dopyt po kašmíre a zvyšujú povedomie o danej problematike. Na strane druhej pribúdajú rôzne iné alternatívy hrejivých materiálov. Zároveň majú veľkú moc i známe módne značky, ktoré sa rozhodli kašmír vyradiť z produkcie a takýmto spôsobom poukazujú na realitu výroby kašmírového oblečenia. Nedávno sa na stranu zvierat postavila napríklad i značka Victoria´s Secret, ktorá už takisto nebude používať kašmír. Ide o veľmi dobrú správu, nakoľko takýmto spôsobom môže byť pozitívne ovplyvnená značná časť spoločnosti.
Dúfame, že si i ostatné módne značky i ostatní ľudia budú brať príklad a šíriť povedomie, aby sa za zvieratá postavilo čo najviac ľudí a skoncovalo sa s týmto krutým biznisom.
Nemali by sme zabúdať ani na to, že tak ako i my, i kozy sú cítiace bytosti, ktoré rovnako pociťujú bolesť, strach, úzkosť, ale i radosť a ide o inteligentné zvieratá. Zároveň by sme si mali uvedomiť, že kúpou kašmíru podporujeme i mäsový i kožný priemysel.
Ktorým smerom sa budete uberať vy?
Spracovala: Dominika Kuklová
Zdroje obrázkov: pixabay.com, pexels.com, peta.org
Zdroje:
The Truth About the Origin of Cashmere | PETA
Victoria’s Secret & Co bans cashmere after vegan appeal | Totally Vegan Buzz
Cashmere Goat Animal Facts | Capra aegagrus hircus – AZ Animals (a-z-animals.com)
From Species Loss To Animal Cruelty, Here’s Why It’s Time To Boycott Cashmere (plantbasednews.org)
