Stanovisko Slovenskej vegánskej spoločnosti
k zákazu používania mäsových názvov
Počas diskusií, ktoré momentálne prebiehajú sa často stretávame s argumentom, podľa ktorého je spotrebiteľ zmätený nákupom vegánskeho výrobku namiesto mäsového, podobne ako bolo tomu počas diskusií ohľadom mliečnych alternatív. Napriek tomu, sme sa za celý čas od začiatku diskusií nestretli s dátami, ktoré by jasne prezentovali počty zmätených spotrebiteľov. Dňa 15.11.2024 sme si preto nechali zaslať takéto dáta zo systému ŠVPS, odvolávajúc sa na zákon č. 211/2000 Z. z.o slobodnom prístupe k informáciám.
Podľa dát od ŠVPS, vychádza, že za 4 roky nebol podaný od občanov ani 1 podnet, ktorý by jednoznačne odkazoval na zmätenie spotrebiteľa ohľadom vegánskych či vegetariánskych výrobkov. Z celkového počtu 263 riadkov, ktoré nám boli zaslané v rozpätí rokov 2021–2024, boli iba 4 také, ktoré by sa teoreticky mohli týkať zmätenia spotrebiteľa vegánskym či vegetariánskym výrobkom, no 2 z nich boli zo strany ŠVPS v konečnom dôsledku vyhodnotené ako neodôvodnené a zostávajúce 2 sú neidentifikovateľné pre konkrétny výrobok (takže si nie me istí, na aký konkrétny problém spotrebiteľ narazil).
Nedávne dáta z Českej republiky
Spotrebiteľom nevadia mäsové názvy u rastlinných výrobkov a nie sú nimi mätení – dokazuje to prieskum CPS GfK | YouGov pre ProVeg Česko, reprezentatívny vzorek populácie ČR vo veku 15–69 rokov (1007), august 2024.
(69 %) 7 z 10 ľudí v Česku súhlasí so zachovaním označovania rastlinných výrobkov „mäsovými” názvami ako „rastlinná klobása”, „hrachový salám”, „sójový párok” alebo „vegánsky rezeň”. Proti zachovaniu označenia je iba 7 % Čechov.
82 % (viac ako 8 z 10 ľudí) správne identifikovalo, že produkt s názvom „sójové párky” neobsahuje mäso, 9 % nedokázalo odpovedať a iba 6 % Čechov sa domnieva, že ide o výrobok obsahujúci živočíšne mäso.
Podobné výsledky vyšli z prieskumov organizácií v okolitých členských štátoch EÚ[1].
V roku 2020 sme na Slovensku za Slovenskú veg. spoločnosť organizovali prieskum ohľadom rastlinných alternatív mlieka a ich vzťahu k spotrebiteľovi, kedy sme sa pýtali spotrebiteľov:
„Pomýlili ste sa niekedy tým, že ste si mysleli, že výrobok je živočíšneho pôvodu a bol vegánskeho?” odpovedalo až 71 % ľudí odpoveďou „nie” a 15 percent ludi si nič také nepamätalo. Taktiež bolo zaujímavé zistenie to, že medzi najčastejšími riešeniami, ktoré navrhovali respondenti, ako zabrániť zmäteniu spotrebiteľa, bolo práve označenie ochrannou známkou (68,4 %).
O trochu menej ľudí (59,3 %) by uvítalo oddelenú vegetariánsku a vegánsku sekciu v potravinách (čo je dnes už štandardom takmer vo všetkých supermarketoch). K úplne odlišnému názvosloviu pri vegánskych a živočíšnych produktoch sa priklonilo iba 12,9 % ľudí.
Rovnakú teóriu zastáva aj Martin Krajčovič zo SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu), ktorý počas rokovania na MPRV dňa 18.11. uviedol, že obchodníci sú v prvom kontakte so spotrebiteľom a nemajú žiadne podnety týkajúce sa označení rastlinných výrobkov, resp. ich zamenenia s mäsovými výrobkami. Podľa neho by sa pozornosť ministerstva mala zameriavať na iné problémy.
Ako inak sa dá prirodzene nazvať sójový párok?
Pre nás je to najprirodzenejší krok, s ktorým sa stotožňuje väčšina obyvateľstva. Tí ich vedia na základe práve tohto názvu (napr. rastlinný párok, vegánsky párok) správne identifikovať. Tieto produkty majú vo väčšine prípadov pripomínať chuť ich živ. náprotivkov, aj napriek tomu, že sú vyrobené z rastlín. Názov by mal vyjadrovať, že ide o produkty, ktoré majú rovnaké použitie ako tradičné mäsové výrobky, a to nielen v chuti, ale aj svojom tvare, štruktúre a najmä, v spôsobe prípravy.
S týmito produktmi sa v kuchyni pracuje vo väčšine prípadov rovnako, a preto je logické, že by mali mať podobný názov, ktorý spotrebiteľom uľahčí ich identifikáciu a pochopenie, že ide o plnohodnotnú náhradu.
Neakceptujeme slovné spojenia so slovom „alternatíva“, a už vôbec nie slovo „imitácia“, ktoré v nás vyvoláva zvláštny dojem, nakoľko v sebe nesie negatívny podtón naznačujúci, že ide o nedostatočne kvalitný produkt oproti„skutočnému originálu”.
Na Slovensku sa momentálne prednáša teória, že máme u nás zadefinované právne názvy na mäsové výrobky, no ide tu o vyhlášku MPRV č. 83/2016, ktorá pojednáva výlučne iba o mäsových produktoch. Táto vyhláška odkazuje na hygienické nariadenie EU o živ. výrobkoch, kde sa nespomínajú žiadne rastlinné produkty.
Vyhláška 83/2016 upravuje požiadavky na výrobu mäsových výrobkov,1 ) manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh. Pred samotnými definíciami jednotlivých mäsových produktov je veta “na účely tejto vyhlášky sa rozumie.” Vo vyhláške nie je nikde spomenutý zákaz použitia rovnakých názvov pre rastlinné výrobky.
Ak by sa nakoniec uznalo, že Slovensko má uzákonené právne názvy a výrobok sa skutočne nemôže nazývať vegánsky párok, môže sa stať, že v inej krajine sa tak výrobok bude môcť nazývať (napr. v susednom Rakúsku) a popri voľnom pohybe tovaru po Európe nebude možné názov výrobku zakázať, čo môže do veľkej miery znevýhodniť naše podnikateľské prostredie.
Výrobcovia už teraz musia čeliť tlaku zo strany inšpekcií či pokutám. Výsledkom neustáleho napomínania sú často krkolomné a ničnehovoriace slovné spojenia a bežný spotrebiteľ ani nerozumie, čím by chcel výrobok byť a čo si má pod ním predstaviť.
Nelogické reštrikcie a zásahy do názvoslovia sú pre výrobcov extrémne nákladné, či už z hľadiska zmeny obalov alebo komunikačnej stratégie.
Použitie sóje vo vegánskych výrobkoch
Sója je strukovina, ktorá ako jediná spĺňa vo svojom zložení plný počet (9) esenciálnych aminokyselín vo svojom nutričnom profile, a to je dôvod, prečo sa v 90. rokoch minulého storočia začala používať v alternatívach mäsových výrobkov. Esenciálne aminokyseliny sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského tela a musia sa získavať zo stravy. Sója je teda jedným z najlepších rastlinných zdrojov bielkovín.
Obsahuje fytoestrogény, (ktoré napriek všeobecne mylnej mienke, nie sú to isté ako estrogény), ktoré sa v štúdiách sa ukázali ako potenciálne protirakovinové látky.Fytoestrogény sa nachádzajú v mnohých rastlinách a môžu mať pozitívny vplyv na zdravie, najmä pri prevencii niektorých typov rakoviny.
Súhlasíme s tým, že tradičné spracovanie sóje na sójové nápoje, jogurty, tofu či tempeh je zdravším spôsobom jej prípravy, pretože tieto produkty si zachovávajú viac živín a zároveň chceme podotknúť, že problémom niektorých nezdravých výrobkov (či už zo živočíšneho alebo rastlinného portfólia) nie je práve spracovanie, ale nadmerný obsah tukov, cukrov či soli.
Časté obavy zo sóje s GMO sú neopodstatnené, nakoľko je použitie GMO v EÚ prísne regulované a produkty obsahujúce GMO musia byť riadne označené.
Dôleźité je dodať aj to, že nie všetky rastlinné výrobky obsahujú sóju, množstvo z nich je na báze hrachovej či pšeničnej bielkoviny, prípadne niektoré obsahujú aj veľmi zdravé celistvé suroviny ako cícer či hnedá ryža.
Dôvody pre vznik veggie výrobkov: etické ale aj ekologické
Jedným z dôvodov, prečo ľudia siahajú po rastlinných výrobkoch je aj ekologická stopa, ktorá určite nie je zanedbateľná. Štúdia z roku 2018, ktorú vypracovali Joseph Poore a Thomas Nemecek, sa zamerala na environmentálne dopady rôznych potravinových produktov, konkrétne na emisie skleníkových plynov, znečistenie vody, používanie pôdy a ďalšie faktory spojené s výrobou potravín. Autori porovnali vplyvy rastlinných a živočíšnych potravín a zistili, že produkcia živočíšnych produktov, najmä hovädzieho mäsa, má výrazne vyššie negatívne dopady na životné prostredie v porovnaní s rastlinnými produktmi.
Relevancia tejto štúdie spočíva v jej komplexnosti a rozsahu, poskytla rozsiahly a porovnávací prehľad o environmentálnych dopadoch rôznych typov potravín. Poore a Nemecek ukázali, že pre zníženie environmentálnych dopadov by mala byť uprednosťňovaná rastlinná strava pred konzumáciou živočíšnych produktov, čo má zásadný význam pre budúce rozhodnutia týkajúce sa udržateľnosti a výživy.
Hlavný záver štúdie je, že zmena stravy smerom k väčšiemu podielu rastlinných potravín môže významne znížiť environmentálne zaťaženie, čo je kľúčová informácia pre riešenie (už aj pre nás citeľnej) klimatickej krízy.
Karcinogenita mäsových výrobkov
Rovnako by sme chceli pripomenúť, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2015 klasifikovala spracované mäsové výrobky (ako napríklad klobásy, šunky, salámy, a iné údené alebo solené mäsové produkty) za karcinogénne, čo bolo publikované aj v žurnále Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC). WHO zaradila spracované mäsové výrobky do skupiny č. 1, čo znamená, že existuje dostatočný vedecký dôkaz, že tieto produkty môžu spôsobiť rakovinu u ľudí.
Tento záver vychádza z výskumu, ktorý ukázal, že pravidelná konzumácia spracovaných mäsových výrobkov zvyšuje riziko vzniku rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva. Dôvodom je, že spracované mäso často obsahuje chemikálie, ako sú dusičnany, dusitany a polycyklické aromatické uhlovodíky, ktoré môžu prispievať k tvorbe rakovinových buniek.
Európska únia a napredovanie potravinárstva
Zatiaľ čo na Slovensku diskutujeme o obmedzeniach pre rastlinné výrobky, v niektorých krajinách západnej Európy sa prechod smerom k rastlinnej strave vyslovene podporuje. Napríklad, v roku 2021 bol predstavený dánsky Akčný plán na podporu rastlinných výrobkov. Je to iniciatíva zameraná na podporu udržateľnejšieho stravovania a zníženie environmentálnych dopadov spájaných s potravinami.
Plán sa sústreďuje na podporu a propagáciu rastlinných potravín, na vzdelávanie a osvetové kampane s cieľom informovať verejnosť o výhodách rastlinnej stravy (nielen z hľadiska udžateľnosti, ale aj z hľadiska zdravia), podporuje inovácie v podnikan pri rozvoji nových technológií a podnikateľských modelov zlepšujucich dostupnosť a kvalitu rastlinných potravín na trhu. Plán taktiež dbá na zlepšenie výživ. hodnôt a zvýšenie cenovej dostupnosti pre obyvateľstvo.
Širšie iniciatívy sú podporované aj v rámci EÚ (nap. stratégia „Farm to Fork“ (Z farmy na stôl), ktorá kladie stále väčší dôraz na transformáciu potravinového systému s cieľom podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a zlepšiť zdravie obyvateľstva.
Záver
Cieľom tohto stanoviska je upozorniť najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý ako vidíme podľa viacerých dát, nie je zmätený názvami rastlinných výrobkov a vie si vyhodnotiť, čo je mäsový a čo je rastlinný či vegetariánsky výrobok (oddelené regále v obchodoch, ochranné známky na obaloch, prívlastky ako rastlinný, vegánsky, sójový a pod.).
V záujme slobodnej a informovanej voľby spotrebiteľa, ako aj podpory inovatívnych slovenských firiem, by sme mali mať možnosť používať mäsové názvy u rastlinných výrobkov, nakoľko je to ten najprirodzenejší typ pomenovaní, nakoľko tieto výrobky spĺňajú podobnné chuťové vlastnosti, textúru, tvar a použitie.
Je dôležité zdôrazniť, že rozvoj a podpora firiem s rastlinnými výrobkami nie je hrozba, ale skôr príležitosť a budúcnosť aj pre tradičný mäsový priemysel. Mnohé veľké spoločnosti zo Slovenska aj zo zahraničia, ktoré pôvodne vyrábali výhradne živočíšne produkty, už dnes rozširujú svoje portfólio a zavádzajú rastlinné výrobky. Tento trend ukazuje, že aj tradičný mäsový priemysel si uvedomuje rastúci dopyt po rastlinných produktoch a prispôsobuje sa novým potrebám trhu.
Na Slovensku je príkladom spoločnosť Ryba Žilina, ktorá sa zameriava na výrobu rastlinných výrobkom podobným šunke, párkom a lahôdkovým šalátom. V zahraničí sú príkladmi firmy ako Rügenwalder Mühle, nemecký výrobca, ktorý sa pôvodne špecializoval na mäsové výrobky, ale už niekoľko rokov ponúka aj rozsiahlu radu rastlinných produktov.
Ďalšími príkladmi sú veľké svetové konglomeráty ako Tyson Foods a JBS, ktoré boli historicky známe svojou dominanciou v oblasti živočíšnych produktov, ale dnes vyvíjajú aj rastlinné produkty a investujú do alternatívnych proteínov. Tyson napríklad v roku 2016 získal podiel v spoločnosti Beyond Meat, čo bolo jednoznačným signálom, že aj tradičné mäsové giganty chápu rastúci záujem o rastlinné výrobky. JBS, jeden z najväčších mäsových producentov na svete, predstavil svoju rastlinnú značku Planterra.
Tieto príklady ukazujú, že rastlinné produkty sa stávajú nielen odpoveďou na dopyt spotrebiteľov, ktorí preferujú udržateľnejšie a zdravšie možnosti, ale aj strategickým krokom pre samotné firmy, ktoré chcú zostať konkurencieschopné a inovovať. Týmto spôsobom môže byť rozvoj rastlinných produktov vnímaný ako príležitosť pre tradičné mäsové firmy, aby sa prispôsobili meniacim sa trendom a investovali do produktov, ktoré budú v budúcnosti stále dôležitejšie.
Takto nastavený prístup zvyšuje šance na diverzifikáciu produktového portfólia, a tým aj na zabezpečenie dlhodobého rastu a udržateľnosti pre firmy naprieč rôznymi segmentmi trhu. Rastlinné výrobky sa teda stávajú prirodzenou súčasťou potravinového priemyslu, a to neplatí len pre startupy, ale aj pre etablovaných veľkých hráčov.
Spracovala: Kristína Chaparro
- [1]The European Consumer Organisation (BEUC). One Bite at a Time: Consumers and the Transition to Sustainable Food. Analysis of a survey of European consumers on attitudes towards sustainable food. Jún 2020. https://www.beuc.eu/sites/default/files/publications/beuc-x-2020-042_consumers_and_the_transition_to_sustainable_food.pdf
- Prieskum Ariadna Panel pro ProVeg Polska (december 2023, reprezentativní vzorek 1068): https://proveg.prowly.com/284137-86-polakow-nie-ma-problemu-z-odroznieniem-wege-kielbasek-od-tych-miesnych-nowe-badanie-proveg-oraz-stanowisko-federacji-konsumentow-zaprzecza-argumentom-poprzedniego-mrirw
- Prieskum IFH KÖLN. Kennzeichnung von vegetarischen/veganen Ersatzprodukten Eine bevölkerungsrepräsentative Befragung von Verbraucher:innen (březen 2022, reprezentativní vzorka 1500): https://www.vzbv.de/sites/default/files/2022-04/220307_IFH%20K%C3%96LN_Verbraucherzentrale_Kennzeichnung%20von%20Ersatzprodukten_final.pdf
- Institute for Sustainable Futures. Australian consumer perceptions of plant-based meats and food labels: A national study (2022): https://www.uts.edu.au/isf/explore-research/projects/australian-consumer-perceptions-plant-based-meats-and-food-labels
- ProVeg International. How common labelling language impacts consumer perceptions of plant-based products (červen 2022): https://corporate.proveg.com/wp-content/uploads/2022/11/Labelling_Report_ProVeg.pdf
- Gleckel, J. A. (2021). Are Consumers Really Confused by Plant-Based Food Labels? An Empirical Study. Journal of Animal and Environmental Law. SSRN: https://ssrn.com/abstract=3727710
