Rastlinná strava je kľúčová pri ochrane životného prostredia a klímy

„Globálny potravinový systém je jednou z najväčších príčin ničenia životného prostredia a prechod na rastlinnú stravu je významným krokom pre zastavenie páchania škôd,“ uvádza nová správa od UNEP (Program OSN pre životné prostredie).

Podľa novej správy britského kráľovského inštitútu Chatham House je hlavnou príčinou ničenia planéty začarovaný kruh s lacnými potravinami, v ktorom nízke ceny vedú k väčšiemu dopytu a zároveň k vyššej miere odpadov. Navyše, narastajúca konkurencia následne vedie k ešte nižším cenám. Táto súťaž o zákazníka závisí od čo najrýchlejšej výroby, čo má za dôsledok rozsiahlejšie odlesňovanie a používanie škodlivých hnojív a pesticídov.

„Dopady poľnohospodárskej výroby sú život ohrozujúce pre 86 % z celkových približne 28 000 ohrozených druhov. Ak stav nezmeníme, úbytok biodiverzity bude naďalej exponenciálne pokračovať a ohrozovať schopnosť sveta uživiť ľudstvo,“ varujú odborníci v správe, ktorej spolutvorcom je britský Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti (Chatham House).

Správa uvádza tri riešenia:

  • Prvým je prechod na rastlinnú stravu, pretože chov dobytka, oviec a iných hospodárskych zvierat má najväčší dopad na životné prostredie. Vyše 80 % poľnohospodárskej pôdy celosvetovo je v súčasnosti využitých na chov zvierat. Obrátenie stúpajúceho trendu konzumácie mäsa by odstránilo potrebu získavania novej pôdy a znížilo mieru ničenia divočiny.
  • Druhé riešenie nadväzuje na prvé. Pôda, ktorá by sa tým uvoľnila, by bola využitá na obnovenie pôvodných ekosystémov za účelom zvýšenia biodiverzity.
  • Dostupnosť pôdy je základom aj tretieho riešenia, ktoré spočíva v tom, že poľnohospodárstvo by malo byť menej intenzívne, no v tom prípade bude musieť akceptovať nižšie výnosy. Výnosy z ekologického poľnohospodárstva sú momentálne približne o 25 % nižšie než výnosy konvenčného intenzívneho poľnohospodárstva.
Vyše 80 % poľnohospodárskej pôdy celosvetovo je v súčasnosti využitých na chov zvierat (zdroj: sensiblevegan.com)

Pomohla by zmena potravinového systému

Potravinový systém spôsobuje približne 30 % všetkých emisií skleníkových plynov, pričom viac než polovica z toho pochádza z chovu hospodárskych zvierat. Zmeny vo výrobe potravín by tiež pomohli s riešením zlého zdravotného stavu troch miliárd ľudí, ktorí v súčasnosti buď nemajú dostatok jedla, alebo naopak trpia nadváhou či obezitou, a ktorých zdravotná starostlivosť stojí ročne miliardy dolárov.

Profesor Tim Benton z Chatham House povedal: „Politici stále tvrdia, že ich úlohou je zlacniť nám potraviny, bez ohľadu na to, aké škodlivé to je pre ľudské zdravie a aj pre životné prostredie. Musíme prestať rozprávať, že treba dotovať potravinový systém v mene chudobných, a namiesto toho vyriešiť problém s chudobnými tým, že ich z chudoby vyvedieme.“

Riaditeľka divízie ekosystémov UNEP Susan Gardner uviedla, že súčasný potravinový systém je dvojsečná zbraň, ktorá poskytuje lacné potraviny, ale nezohľadňuje náklady na zdravie. „Reformovanie spôsobu produkcie a konzumácie potravín je naliehavou prioritou,“ dodala.

Svet prišiel o 68 % divoko žijúcich zvierat

V správe sa ďalej uvádza, že svet stratil polovicu svojich prírodných ekosystémov a že od roku 1970 priemerná veľkosť populácie divoko žijúcich zvierat klesla o 68 %. Naopak, hospodárske zvieratá, najmä kravy a prasatá, teraz predstavujú 60 % všetkých cicavcov, pričom ľudia tvoria 36 % a ostatné zvieratá iba 4 %.

Súčasťou reformovania globálneho potravinového systému je veľmi dôležitý prechod na rastlinnú stravu, uvádzajú odborníci. Iba samotné upustenie od výroby hovädzieho masa by ušetrilo obrovské plochy ornej pôdy, ktoré by stačili na produkciu rastlinnej stravy pre všetkých a ešte by veľká časť z tejto ušetrenej pôdy mohla byť navrátená do jej pôvodného (neobrábaného) stavu, alebo využitá na šetrné poľnohospodárstvo.

Pre zaujímavosť, keby sme všetky trvalé pasienky na svete navrátili do ich pôvodného stavu, nechali ich opäť premeniť na lesy a háje, tak tieto plochy zachytia 72 miliárd ton uhlíka – čo je ekvivalent siedmych rokov celosvetových emisií z fosílnych palív.

„Máme jedinečnú príležitosť na prestavbu globálneho potravinového systému. Vysoké sumy, ktoré vynakladajú vlády na zotavovanie sa z pandémie ochorenia COVID-19, vytvárajú možnosti pre tvorbu politiky, ktorá má rovnakú prioritu pre ľudské aj planetárne zdravie,“ uviedol Benton.

Obrovské plochy pralesov sa odlesňujú najmä kvôli pestovaniu kŕmnej sóje pre dobytok.
(zdroj: ca-times.brightspotcdn.com)

Celú správu v anglickom jazyku si môžete stiahnuť tu.


Zdroj: guardian.com

Spracoval: Miroslav Švestka