Je až neuveriteľné, kam dokáže zájsť ľudská chamtivosť a s ňou spojená krutosť. Využívanie akýchkoľvek zvierat pre ľudskú zábavu nie je a nikdy nebude v poriadku.
Popularita klesá, no zakázané stále nie sú
Psie dostihy sa vo svete neprestajne organizujú i napriek narastajúcemu nesúhlasu ľudí. Dobrou správou však je, že sú na ústupe, o čom svedčia i štatistiky. Od roku 2001 do roku 2014 sa v USA stávky na psie dostihy zredukovali o vyše 70%. Momentálne sú dostihy zakázané v 42 amerických štátoch vrátane Floridy, ktorá sa pridala 1. januára 2021. Keďže bolo v Slnečnom štáte zatvorených až 11 dostihových dráh, táto skutočnosť výrazne zmenila životy približne 4 000 psov, ktoré boli následne adoptované do milujúcich domovov. [1]
Na druhej strane chrty, ktoré sa dostihov neustále zúčastňujú, trpia dodnes, nakoľko sú len zdrojom finančného zisku a nie je o ne postarané tak dobre, ako si mnohí ľudia myslia. Čo sa týka USA, v prevádzke je ešte stále posledných 6 dostihových dráh. Okrem toho sa však psie dostihy konajú i v ostatných kútoch sveta, či už v Írsku [6], Škótsku [7], ale i v Austrálii, Mexiku, na Novom Zélande a vo Vietname.[8]
Ako vyzerá život dostihového psa?
Ročne je kvôli dostihom namnožených približne 10 000 chrtov, čo je oveľa viac ako je reálne potrebné. [1] Podľa GREY2K USA Worldwide si navyše jedna dostihová dráha vyžaduje od 500 do 1 000 psov. [2] Ich celý život je obmedzovaný len na vytvorenie čo najrýchlejšieho psa, z ktorého môžu majitelia napokon profitovať.
Poburujúce je na tom okrem iného i to, že hoci sú chrty spoločenské zvieratá, ich bežný deň je na míle vzdialený od akejkoľvek interakcie s ľuďmi, ktorá by im priniesla radosť či rozptýlenie. Ich život je naopak veľmi limitovaný. Ak sa všetko vyvíja podľa predstáv majiteľov, chrty sa objavia na prvých dostihoch vo veku 1,5 roka. Mnohé z nich sa však nedožijú formálne stanoveného veku „odchodu do dôchodku“, a to 4 až 5 rokov. [2] Ako vyzerá život dostihového psa v praxi, zobrazujú i tajné videozábery od GREY2K USA Worldwide. [3]
Život prežijú, ako inak, než v klietke
Dni, ktoré netrávia na dostihovej dráhe, sú zatvorené v železných klietkach o rozmeroch 91 x 91 x 106 cm (36 x 36 x 42 palcov). [1]
Podstielku majú vytvorenú zo zvyškov kobercov či papiera, ktoré im majú poskytnúť pohodlie počas 20 až 23 hodín denne, ktoré trávia zatvorené a osamote. V takto tesnom priestore sa však dokážu sotva postaviť či otočiť, čím je zamedzená akákoľvek možnosť na pohyb či hru. [1] Keďže ide o biznis založený na čo najvyššom výnose, pre majiteľov psov je najdôležitejšie to, aby sa na dráhu dostal pes plný energie a bez akýchkoľvek zranení. Zatiaľ čo energiu v mnohých prípadoch zabezpečujú drogami, zraneniam sa nevyhnú.
Doping je bežná praktika
Podľa údajov od americkej mimovládnej organizácie The Humane Society bolo za poslednú dekádu na Floride pozitívne testovaných 438 chrtov. U 73 psov bol použitý kokaín a u zvyšných novokaín, lidokaín, priemyselné rozpúšťadlo DMSO a opiáty oxykodon a oxymorfón. [1]
„Chrty sú veľmi jemné zvieratá, čo uľahčuje ich zneužívanie v dostihovom priemysle, ale ako všetky zvieratá, i tieto si zaslúžia, aby s nimi bolo zaobchádzané humánne.“ – Ann Church, bývalá viceprezidentka štátnych záležitostí pre ASPCA
Navyše sú sučkám pravidelne podávané anabolické steroidy, aby mali pod kontrolou svoje obdobie hárania, ku ktorému takýmto zaobchádzaním nepríde. [2] Hoci chovatelia tvrdia, že sa drogy do tela psov dostávajú kontamináciou zo životného prostredia, táto teória sa nikdy nepotvrdila.
USA však nie sú jediné miesto, kde na psích dostihoch prešetrovali doping. Napríklad i Škótsko a konkrétne jeho jediná regulovaná dostihová dráha, Shawfield Stadium, momentálne čelí nátlaku zo strany aktivistov z organizácií ako sú Scotland Against Greyhound Exploitation (SAGE) či Scottish Society for Prevention of Cruelty to Animals (SSPCA). Dôvodom je okrem fatálnych zranení psov aj viacero zvierat pozitívne testovaných na kokaín. [4]
Čo jedávajú?
V snahe zníženia nákladov na starostlivosť sú psy kŕmené mäsom už mŕtvych, umierajúcich, chorých alebo zranených zvierat, ktoré boli označené za nevhodné na ľudskú konzumáciu. [1] V mnohých prípadoch sú zvieratá ako zdroj potravy dokonca roztrhané za živa. [3]
Na druhej strane existujú i prípady, kedy sú dostihové psy vyhladované a zomierajú z nedostatku príjmu potravy. Napríklad i počas vyšetrovania v Ebro Greyhound Park na Floride bolo v roku 2010 nájdených 32 mŕtvych psov, ktoré zomreli buď od hladu, alebo na dehydratáciu. [2]
Choroby a starostlivosť
V ich životných podmienkach je však i vysoké riziko nákazy rôznymi patogénmi ako sú napríklad salmonela či E-coli, ktoré sa v zanedbanom prostredí dokážu veľmi rýchlo šíriť. No hoci tieto riziká vychádzajú z konzumácie surového mäsa, tréneri ho odmietajú variť, pretože veria, že by boli psy menej súťaživé. [1] Za šírenie chorôb môžu nielen stiesnené priestory so stovkami klietok natlačených na sebe, ale i zdĺhavá preprava na iné dostihové dráhy či stres. Ak sa ale konkrétna nákaza rozšíri, je čisto len na trénerovi, či psom poskytne veterinárnu starostlivosť, ktorá im je však častokrát odopieraná. Chrty sú zároveň veľmi citlivé na zmeny teplôt. Môže za to nedostatok telesného tuku a ich tenký kožuch, čo ale pri dostihoch nie je vôbec zohľadňované. Psy sú nútené bežať v extrémnych podmienkach, od mínusových teplôt až po približne 38°C. [2] Okrem toho si zároveň musia vytrpieť i veľa fyzického týrania zo strany samotného trénera.
Transport v namačkaných klietkach
Počas transportu z jednej dostihovej dráhy na druhú psy musia opäť znášať zlé podmienky. Jedno nákladné auto môže prevážať až 60 psov, pričom v jednej klietke sú natlačené 2 až 3 zvieratá. Klimatizáciu však prepravcovia riešia po svojom, a to tak, že na zem naukladajú ľad. Zadná čas vozidla sa však počas letných dní vôbec neochladí a teplota dosahuje i viac ako 40 °C. Pre zvieratá, ktoré sa nedokážu potiť a ochladzovať, ide o extrémne podmienky. [2]
Zranenia a úmrtia sú na dennej báze
Vládne záznamy USA poukazujú na skutočnosť, že medzi bežné zranenia počas psích dostihov patria zlomeniny krčnej chrbtice, zlomeniny chrbta, vykĺbenie, pretrhnutie svalstva, úrazy hlavy či paralýza. [1] Avšak medzi najčastejšie zaznamenané zranenia patria zlomeniny končatín. Popri zraneniach sa ale vyskytli i úmrtia, a to napríklad smrť spôsobená elektrickým prúdom, nakoľko je okolie trate zabezpečené plotom s vysokým napätím. Niektoré psy teda zomierajú priamo na trati a iné sú utratené kvôli závažnosti ich zranení alebo inými slovami preto, že pre majiteľa už strácajú finančnú hodnotu. PETA uvádza, že na samotnej Floride dochádzalo k úmrtiam chrtov v priemere každé tri dni. [2]
Podľa The Humane Society of the United States bolo iba v USA v rozmedzí rokov 2008 – 2018 zaznamenaných 15 273 zranených chrtov. [1] Tieto čísla sa však ani zďaleka nepribližujú k tým reálnym, nakoľko štáty Alabama a Florida nemali povinnosť akékoľvek zranenia hlásiť. [2] Pre porovnanie, v tom istom rozmedzí rokov bolo na dvoch dostihových dráhach v Západnej Virgínii nahlásených 8 159 zranení vrátane 398 psov, ktoré zomreli alebo boli utratené. V Southland Greyhound Park v Arkansase išlo o 1 148 zranených chrtov vrátane najmenej 35 úmrtí alebo utratení a v Iowa Greyhound Park bolo zaznamenaných 416 zranení (2008 – 2017), vrátane 29 psov, ktoré zomreli alebo podstúpili eutanáziu. [1]
Niektoré z prípadov:
- v roku 2017 bol usmrtený 2-ročný pes menom TNT Quiet Riot po tom, čo si zlomil krčnú chrbticu počas dostihov v Sanford Orlando Kennel Club
- v roku 2014 bola rozdrvená lebka 1-ročného psa menom Colt Maximus počas tréningových dostihov v Západnej Virgínii vo Wheeling Island Hotel-Casino-Racetrack
- v roku 2014 bola zasiahnutá elektrickým prúdom 3-ročná sučka menom LNB Night Bare po tom, čo narazila do iného psa a následne do elektrického plota v Tucson Greyhound Park v Arizone
- v roku 2013 bola sučka menom Kiowa Dutch Girl zatvorená vo svojej klietke, kde trpela 4 dlhé dni po tom, čo si zlomila nohu, ktorá jej krvácala a „visela“ – sučka bola neskôr ošetrená [2]
Čo sa deje s chrtmi, ktoré v dostihoch nevyhrajú?
Podľa údajov PETA niektoré psy „na dôchodku“ putujú na adopciu, iné sú odvezené do množiarní a osudy zvyšných sú často neznáme. [2] Dôvodom je i to, že The National Greyhound Association, ktorá má na starosti registráciu všetkých chrtov využívaných v dostihoch, nezaznamenáva žiadne údaje po tom, čo psy opustia pôdu dostihových dráh.
Pravdou však je, že mnohé chrty čaká krutý osud, nakoľko sú prevážané do krvných bánk. V praxi to znamená pravidelný odber krvi za účelom predaja. Napríklad v už dnes zatvorenej krvnej banke v Texase bolo podľa záznamov PETA 150 chrtov žijúcich v prístrešku určenom pre morky. Chrty opakovali ten istý pohyb – chodili do kruhu, krčili sa a pomočovali od strachu. Táto krvná banka bola však po zverejnení video záznamov zatvorená a psy boli napokon ponúknuté na adopciu. V inej krvnej banke u neziskovej organizácie Hemopet v Kalifornii, je zasa v malých klietkach držaných približne 200 chrtov po dobu 23 hodín denne, celých 18 mesiacov a dlhšie. Podľa PETA však ide o falošné záchranné zariadenie, ktoré následne predáva psiu krv do viac ako 2 000 veterinárnych kliník naprieč Severnou Amerikou a Áziou. [2]
Hoci mnohé psy ešte stále trpia kvôli krutej „zábave“ dostihov, mnohí ľudia začínajú otvárať oči a prejavovať súcit. Ako môžeme týmto zvieratám pomôcť či ako zastaviť ich ďalšie utrpenie, sa dočítate na stránke organizácie Grey2K USA, kde sú informácie i o ďalších štátoch sveta s legálnymi psími dostihmi.
Spracovala: Dominika Kuklová
Zdroje:
[1] https://www.humanesociety.org/resources/greyhound-racing-faq
[2] https://www.peta.org/issues/animals-in-entertainment/cruel-sports/greyhound-racing/
[3] https://www.grey2kusa.org/index.php/
[4] https://plantbasednews.org/culture/ethics/greyhound-racing-cocaine-scotland/
[5] https://www.grey2kusa.org/about/states.php
[6] https://www.grireland.ie/About-GRI/about-gri/
[7] https://www.shawfieldgreyhounds.com/Web_pages/Contact.htm
[8] https://www.grey2kusa.org/about/worldwide.php
