Odkedy sa na svetovej scéne začiatkom roku 2020 objavil nový koronavírus, známy ako SARS-CoV-2, obrátil sa život mnohých ľudí naruby. Pandémia stojí ľudstvo milióny životov a je výzvou pre naše ekonomiky, vzdelávacie systémy a spoločenské bytie. Vďaka nej sa však množstvo ľudí zamýšľa nad našim vzťahom k planéte.
“Covid-19 nastal kvôli tomu, že ignorujeme naše miesto v prírodnom svete a chýba nám rešpekt voči životnému prostrediu a zvieratám. Túto pandémiu sme si spôsobili sami.“
Jane Goodall
Ohniská patogénov alebo kde sa vzal Covid-19
Rovnako ako SARS, HIV, ebola alebo tuberkulóza, aj Covid-19 je infekčná choroba vyvolaná prenosom patogénov zo zvieracích cicavcov na ľudí, čiže zoonotická. Za posledné desaťročia až 70% všetkých novovzniknutých chorôb malo zoonotický pôvod. Zoonózy vznikajú dôsledkom vykorisťovania a masovej konzumácie zvierat.
Špinavé a nehygienické prostredie na malých a obmedzených plochách, ktoré je charakteristické pre trhy so zvieratami alebo pre veľkochovy, je ideálnym inkubátorom neznámych patogénov a živnou pôdou pre vznik nových chorôb. Vďaka úzkemu kontaktu ľudí so zvieratami a krviprelievaniu, ku ktorému na týchto miestach rutinne dochádza, dokážu vírusy prekonať rozdiely medzi živočíšnymi druhmi, inými slovami „preskočiť“ na človeka a prispôsobiť sa bunkám ľudského tela.
Aj pandémia Covid-19 veľmi pravdepodobne uzrela svetlo sveta na tzv. mokrom trhu v čínskom Wu-chane. Domáce a divoké zvieratá tu doslova natisnuté na seba čakajú, kým skončia na tanieri. Pri predaji sú usmrcované pred očami zákazníka. Trhy sú miestom, kde sa krv, moč, výkaly a vnútornosti miešajú na podlahe s nečistotami a vodou. Len v samotnej Číne sú desaťtisíce týchto trhov.
Experti Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti detailnejšie skúmajú pôvod vírusu. Najpravdepodobnejšia teória predpokladá, že vírus prešiel z divokého zvieraťa na človeka a tento prechod sa udial vďaka ďalšiemu živočíšnemu hostiteľovi – žijúcemu v tesnej blízkosti človeka – ktorý umožnil vírusu sa množiť, vyvíjať a následne infikovať ľudské telo.
Ďalšie teórie hovoria o priamom prenose vírusu z divokého zvieraťa na človeka alebo o kontaminácii mrazených výrobkov predávaných na trhu vo Wu-chane, na povrchu ktorých vírus prežíval.
Posledná a najmenej pravdepodobná je podľa vedcov teória o umelo vytvorenom víruse. Ak by bol vírus výsledkom laboratórnej manipulácie, mohol by vzniknúť len z kombinácie dovtedy poznaných vírusov. Obsahoval však genetické sekvencie, ktoré boli pre vedeckú komunitu neznáme. Pokročilé výskumy ukázali podobnosť vírusu s netopierími koronavírusmi (96%) a koronavírusom šupinavca Manis javanica (99%), čo priviedlo vedcov k záverom, že vírus pochádzal z prírody.
Všetky hypotézy sú momentálne predmetom ďalšieho výskumu.
Varovania z minulosti
Už dlhšie sa ozývajú hlasy, ktoré poukazujú na to, že veľkochovy a trhy so zvieratami možno prirovnať k tikajúcej časovanej bombe, ktorá má potenciál vyvolať katastrofu.
V roku 2004 WHO označila zvýšený dopyt po mäsových produktoch za jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik zoonóz. Takisto OSN už dlhšie upozorňuje na to, že veľkochovy sú po klimatickej kríze druhou najväčšou hrozbou pre ľudské zdravie. K výstrahám sa v roku 2012 pridal aj vedecký spisovateľ David Quammen v článku s názvom: „Budúca pandémia: prečo príde od divokej zveri“.
Quammen v článku uvádza, že príchod novej pandémie je podľa vyjadrení expertov nielen možný, ale aj pravdepodobný, rovnako ako šanca, že veľmi suchý a hustý les podľahne požiaru. Na to, aby sme na novú infekciu vedeli efektívne reagovať a zmierniť jej prejav, musíme najprv pochopiť dynamiku života vírusov a odpovedať na otázky: kde, prečo a ako vznikajú? Autor upozorňuje na fakt, že ľudia nikdy tak nezasahovali do ekosystémov voľne žijúcich živočíchov ako v súčasnosti. Narastajúci počet ľudí na planéte a ich zvýšená mobilita vytvárajú predpoklady na voľné šírenie vírusu.
Bezpečná budúcnosť: sen alebo utópia?
Naša pozornosť sa v tejto náročnej dobe sústredí najmä na to, ako zastaviť šíriaci sa vírus, ale len málokto si kladie otázku, ako predísť podobným problémom v budúcnosti.
Ako minimalizovať pravdepodobnosť vzniku ďalších pandémii a postarať sa o bezpečnejšiu budúcnosť? Odpoveď sa ľahko číta, ale ťažšie uvádza do praxe. Mali by sme zmeniť náš životný štýl a spôsob, akým štandardne pristupujeme k zvieratám – zaobchádzať s nimi inteligentnejšie a súcitnejšie. V preklade to znamená zbaviť sa závislosti na veľkochovoch a obchode s divokými zvieratami.
Tento krok by mal potenciál zachrániť mnoho ľudských (a zvieracích) životov. Bol by zmysluplný len v prípade, ak by bol kolektívnym rozhodnutím a ľudstvo by sa ako globálne spoločenstvo posunulo od konzumácie stravy obsahujúcej živočíšne zložky k strave rastlinného pôvodu.
Lockdown a pozastavené ekonomiky sú dôkazom, že vieme promptne spolupracovať na globálnej úrovni a prispôsobiť svoje návyky nečakaným situáciám. Táto schopnosť by nám mohla v spoločnom snažení pomôcť.
Zmenou nášho stravovacieho správania by sme vedeli výrazne znížiť nielen hrozbu budúcich pandémii, ale predišli by sme aj iným možným krízam v oblasti verejného zdravia. Jedna z ďalších obáv, ktorá si vyžaduje skutočnú pozornosť, je rezistencia patogénov na antibiotiká.
Počuli ste už o rezistencii na antibiotiká?
Rezistencia na antibiotiká vzniká pri nadmernom užívaní antibiotík, čo je v živočíšnej výrobe bežnou praxou, napríklad v USA veľkochovy spotrebujú až 80% všetkých antibiotík na americkom trhu. Antibiotiká sa zvyknú používať aj pri zdravých zvieratách na podporu rastu, aby čo najrýchlejšie dosiahli porážkovú hmotnosť alebo ako prevencia šírenia infekcií. Neprestajný kontakt patogénov s antibiotikami vedie k tomu, že antibiotiká sa časom stávajú neúčinné. Predpokladá sa, že do roku 2050 viac ľudí podľahne chorobám rezistentným na antibiotiká ako rakovine.
Svetlá stránka pandémie
Našťastie popri úzkostných scenároch spojených s pandémiou, máme aj dôvod pookriať. Čoraz viac ľudí prehodnocuje svoj vzťah k prírode, zvieratám a rozhoduje sa v prospech zdravšej budúcnosti. Už teraz vidíme, že Covid-19 zvýšil príťažlivosť vegánskej stravy a nepriamo spropagoval rastlinné náhrady mäsa či iných živočíšnych produktov. Zatiaľ čo pandémia spôsobila ťažké časy reštauráciám po celom svete, sektor vegánskych stravovacích zariadení a výrobkov zažíva prudký rozmach.
Buďme súčasťou riešenia
Všetci sa túžime vrátiť do čias pred pandémiou, aby život bol ako predtým. Ak by sa tak stalo bez poučenia zo súčasnej pandémie, vírusy sa budú v telách hospodárskych a divokých zvierat naďalej nerušene množiť a mutovať smerom k nám. Skôr či neskôr by sme tak čelili príchodu novej choroby s potenciálom pandémie. V tejto situácii nemáme na výber: musíme nájsť silu a odhodlanie ukončiť veľkochovy a obchod s divokými zvieratami, inak budú oni znamenať koniec pre nás.
Spracovala: Lenka Feilhauerová
Zdroje:
Jane Goodall says ‘disrespect’ for animals, nature caused coronavirus pandemic [online]. Dostupné z: https://globalnews.ca/news/6857969/jane-goodall-coronavirus-earth-day-message/
Prasann Kannan, “Will the post Covid-19 world go vegan?.”; ” [online]. Dostupné z: https://thecsrjournal.in/going-vegan-covid-pandemic-foodsafety/
Viva!. “Coronavirus covid-19 – what you need to know.” [online]. Dostupné z: https://viva.org.uk/health/campaigns/coronavirus/
Zachary Toliver, “PETA’s Answer to Fears Over New Coronavirus—Go Vegan Right Now” [online]. Dostupné z: https://www.peta.org/blog/coronavirus-go-vegan-now/
Kasmin Fernandes, “COVID-19 makes going vegan more attractive.” [online]. Dostupné z: https://thecsrjournal.in/going-vegan-covid-pandemic-food-safety/
