Vegánstvo nie je novinka. Kam siahajú jeho korene?

Vegánstvo si od svojho vzniku až do dnešného dňa prešlo tŕnistou cestou, na ktorej sa stretlo s výsmechom či opovrhovaním, ale aj so záujmom, odvahou a prijatím. Nesmelé náznaky o tom, že zvieratá si zaslúžia našu pozornosť, sa postupne pretvárali do stále viac silnejúcich hlasov ľudí volajúcich po zmene.

Kde a kedy sa to všetko začalo

Azda najstaršie zmienky o tom, že ľudia vylúčili zo stravy mäso, sa datujú do dávnych čias pred naším letopočtom. Už v starých hinduistických textoch sa spomína láskyplné správanie voči zvieratám a oslavuje sa mierumilovnosť.

V starovekom Egypte, Grécku a Ríme sa objavili črty pro-vegánskeho zmýšľania, keď zanietení filozofi diskutovali nad zmyslom vzťahu človeka a spoločnosti k zvieratám. Pytagoras napríklad veril, že mäso je nezdravé a zabíjanie zvierat spôsobuje násilie aj medzi ľuďmi.

Menej mäsa, vyšší stupeň svätosti

Obdobie stredoveku, spojené s rozmachom monoteistických náboženstiev, nemalo pre vegánstvo veľký prínos. Ak ľudia jedli menej mäsa, ich presvedčenie vychádzalo zväčša z čisto religióznych konceptov, ktoré presadzovali odriekanie, s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň svätosti. V spoločnosti sa našlo skôr výnimočne len niekoľko jedincov, ktorí odmietali konzumáciu mäsa alebo pomáhali zvieratám z nezištných dôvodov. Najznámejší z nich bol Svätý František z Assisi zachraňujúci jahniatka pred krutým osudom na tržnici alebo králiky z loveckej pasce.

František z Assisi je známy aj ako patrón zvierat. (zdroj: parteguelfa.it)

Z obdobia stredoveku sa zachovali aj dojímavé verše arabského básnika Abula ʿAla Al-Máʿarri, v ktorých sa pokrokovo negatívne vyjadril aj k noseniu kožušín, koží a odsudzoval poľovníctvo. 

Renesančná nadradenosť človeka nad zvieratami

Obdobie renesancie utvrdilo vtedajšieho človeka ako tvora nadradeného nad ostatné živočíšne druhy.  Zvieratá boli vnímané ako stroje, ktoré necítia bolesť. Občas však zablikalo svetielko nádeje a objavili sa ľudia, ktorí považovali zvieratá za inteligentné, vnímavé a hodné súcitu. Jeden z nich bol aj Leonardo da Vinci.

,,Človek má obrovský dar reči, ale väčšinou je prázdna a klamlivá. Zvieratá hovoria málo, ale aj to málo je užitočné a pravdivé; a lepšia je malá istota ako veľké klamstvo.“ – Leonardo da Vinci, maliar

Maliar Leonardo da Vinci bol údajne vegetariánom. (zdroj: associazionevegananimalista.it)

Prvá Vegetariánska spoločnosť

Miska váhy sa v prospech vegánstva výraznejšie naklonila až začiatkom 19. storočia. Myšlienky a princípy žvotného štýlu bez živočíšnych potravín postupne naberali na charizme a priťahovali záujem nielen osamotených jednotlivcov, ale aj väčších organizovaných skupín. Hoci pre drvivú väčšinu populácie bol tento pojem stále vzdialený a už len samotné zníženie konzumácie mäsa sa zdalo byť extrémnym krokom, v tejto dobe sa v roku 1847 vo Veľkej Británii opatrne zrodila prvá Vegetariánska spoločnosť, ktorej cieľom bolo rozšíriť povedomie o strave bez mäsa. 

Byť vegetariánom čoskoro nestačilo

Niektorí členovia Vegetariánskej spoločnosti sa však už krátko po jej vzniku domáhali hlbšieho pochopenia. Zdalo sa im morálne nezmyselné vylúčiť zo stravy mäso, ale naďalej pokračovať v konzumácii mliečnych výrobkov a vajec. Viedli medzi sebou ohnivé diskusie, ktoré mútili vody rastúcej komunity.

,,Kravské mlieko je perfektným jedlom pre teliatko, ale určite nie pre dospelého človeka.“  – Dugald Semple, prírodovedec

Prvá vegánska kuchárka

Práve v tomto čase sa objavila aj prvá vegánska kuchárska kniha, No Animal Food, dokonca s etickým podtónom, keďže okrem receptov prináša aj rétorické otázky: 

„…čo urobíme s mladými býčkami v mliečnom priemysle, ak nám výčitky svedomia nedovolia ich odovzdať do rúk mäsiara?“ – Rupert H. Wheldon, autor knihy No Animal Food

Nový prístup vďaka Mahátma Gándhímu

Prioritou Vegetariánskej spoločnosti bolo osloviť čo najviac ľudí. Po prvej svetovej vojne sa rozhodli zmeniť taktiku, a tak napriek tomu, že v kútiku duše súhlasili s ideou vegánstva, oficiálne sa od nej dištancovali a vo svojich kruhoch stopli ďalšie rozhovory na túto tému. Báli sa, že strava bez živočíšnych produktov môže na ľudí pôsobiť monotónne a sociálne ich izolovať od okolitého sveta, ktorý bol v tom čase chudobný na rastlinné alternatívy potravín. Toto zdanlivo nepríjemné rozhodnutie však nakoniec vyústilo v inšpiráciu pre vegánsky zmýšľajúcu skupinku vo Vegetariánskej spoločnosti. Ich myšlienky tleli a čakali na správnu príležitosť.

Mahátmá Gandhí – človek, ktorý dal impulz Vegetariánskej spoločnosti, aby prehodnotila vegánstvo.
(zdroj: nature.com)

Zlomový moment je spojený s príchodom Mahátma Gándhího – indického mysliteľa a politika, do Londýna v roku 1931.  Pôvodne prišiel na stretnutie s vládou, ale počas svojej návštevy súhlasil aj s prednáškou pre Londýnsku vegetariánsku spoločnosť. Vo svojom prejave dal otvorene najavo, že namieta nielen proti kozumácii mäsa, ale aj mlieka a mliečnych výrobkov, čo odštartovalo dlho očakávanú zmenu – vegánsky zmýšľajúci členovia Vegetariánskej spoločnosti sa rozhodli odpojiť a uberať sa vlastným smerom. 

,,Vegán“ – slovo, ktoré bolo treba vymyslieť

Situáciu prevzal do rúk Donald Watson a v roku 1944 založil novú spoločnosť. Bolo jej však treba vymyslieť názov, keďže slovo ‚vegán‚ dovtedy slovníky nepoznali. Zrodili sa nápady ,,all-vega, neo-vegetarian, dairyban, vitan, benevore“,  ale nakoniec sa ujal pôvodný Watsonov návrh, ktorý už v dnešnom svete netreba predstavovať. 

Pomenovanie ‚vegán‘ Watson jednoducho vykrojil zo slová ‚vegetarián‘ tak, že z neho vyňal prvé tri a posledné dve písmená a tie prepojil. V prvom čísle časopisu Vegánskej spoločnosti s názvom ,,Vegan News“, Watson uviedol: ,,Ak by sme si slovo vegán osvojili, čoskoro sa aj naša strava stane známa ako vegánska strava“. Tak sa aj stalo. Časopis bol neskôr premenovaný na ,,Vegan“ a publikuje dodnes. 

Jeden z významných zakladateľov vegánskeho hnutia, Donald Watson, sa dožil veku 95 rokov. (zdroj: bbc.com)

Činnosť vo Veľkej Británii pôsobila povzbudivo aj na zvyšok sveta. V rôznych krajinách sa začali formovať lokálne vegánske skupiny (prevažne v rokoch 1960-1990). 

Medicína odobruje vegánsku stravu

Netrvalo dlho a etická stránka vegánstva bola odobrená aj na medicínskej báze, keďže rastlinnú stravu si pod drobnohľad vzali vedci a lekári v USA (napr. Neal D. Barnard, John A. McDougall, T. Colin Campbell). Okrem pozitívnych vplyvov rastlín zistili aj to, že výživa postavená na živočíšnych tukoch a bielkovinách, ktorá je typická pre západné krajiny, je zdraviu škodlivá. Čoskoro sa k vyjadreniam vedcov hlásili aj celé organizácie, napr. Americká a Kanadská dietetická asociácia sa v roku 2003 oficiálne vyjadrili, že správne naplánovaná vegánska strava je vhodná pre všetky fázy života vrátane obdobia tehotenstva, dojčenia a detstva.

Lekári v USA propagujú rastlinnú stravu pred washingtonským Bielym domom. (zdroj: livekindly.co)

Vegánsky boom 21. storočia

Nadšenie ohľadom vegánstva koncom 20. storočia a na prelome tisícročí nezastaviteľne rastie. Vegánstvo sa čím ďalej tým viac stáva trendom.

Lavína záujmu sa valí a na trh pribúdajú knihy s vegánskou tematikou, vznikajú nové vegánske organizácie a slovo ‚vegán‘ sa zrazu skloňuje na miestach, kde o ňom predtým netušili.

Aktuálne (rok 2020) sa k vegánstvu hlásia 4% európskej populácie (na Slovensku zatiaľ 1%), zatiaľ čo v Severnej a Južnej Amerike je to dohromady 5% a v Ázii dokonca 13%. Tieto čísla majú tendenciu rýchlo narastať, napr. v Británii sa počet vegánov v priebehu rokov 2014 – 2019 zoštvornásobil.

S narastajúcim počtom vegánsky sa stravujúcich ľudí (alebo aj ľudí, ktorí obmedzili konzumáciu živočíšnych produktov) sa zvyšuje aj počet vegánskych výrobkov na trhu. Výrobcovia hrdo označujú výrobky vegánskymi ochrannými známkami, aby uľahčili spotrebiteľom nákup.

Vznikajú nové druhy rastlinných mliek či mäsových alternatív, ktoré zaznamenávajú rekordy v predajoch. Reštaurácie začali na jedálnych lístkoch označovať vegánske jedlá a školy rozširovať menu o vegánske možnosti, napr. na Slovensku sa tomu venuje projekt Zelená jedáleň. 

Vysoké školy sa zapájajú do projektu Zelená jedáleň. (zdroj: zelenajedalen.sk)

Budúcnosť vegánstva síce vyzerá podľa dát veľmi sľubne, no netreba zabúdať na to, že ruka v ruke s nárastom záujmu o rastlinné produkty narastá aj celosvetový dopyt po konzumácii mäsa, keďže lepší životný štandard a vyššie príjmy umožňujú ľuďom v rozvojových krajinách začleniť viac mäsa do ich bežnej stravy.

To, ako bude vyzerať život na našej planéte v budúcnosti a aký vzťah si vytvoríme k zvieratám, je čisto v našich rukách. Rozhodnime sa správne.

  • Spracovala: Lenka Feilhauerová

Zdroje:

Súvisiace články