Známy športovec a fitness tréner Martin Šmahel sa už nejaký ten čas stravuje vegánsky. Nám to nedalo a položili sme mu niekoľko otázok ohľadom jeho nového životného štýlu.
Ako si sa dostal k vegánstvu? Čo bolo prvým impulzom, vďaka ktorému si sa stal pred vyše pol rokom vegánom?
O vegánstvo som sa zaujímal už posledné 2 roky, no nemal som dostatok informácií a odvahy úplne prejsť na tento myšlienkový smer. Ale život mi postupne ukazoval, čo je dobré a našlo si ma to. Pomohla tomu aj Farma, kde som žil viac v súlade s prírodou a uvedomoval si vzťahy ľudí a zvierat oveľa viac ako predtým.
Ale k zvieratám som mal vždy blízko, no v domnení, že ich potrebujeme jesť som ich konzumoval tiež. Dlhodobo som totiž vnímal vegánsku stravu ako nepostačujúcu, nenašiel som živé dôkazy o tom, že by sa na vegánskej strave dokázali plnohodnotne stravovať výkonnostní športovci s vyššou potrebou živín oproti pasívnejším a menej muskulárnym typom ľudí. Vlastne som ich ani intenzívne nehľadal.
Až kým som sa o tom nezačal naozaj vážne zaujímať, a vtedy mi padali ako hrušky zo stromu ľudia ako Torre Washington, Nimai Delgado (obaja celoživotní vegetariáni a mnohoroční vegáni), Derek Tresize, Jon a Leo Venus, Misha Janiec, Derek Simnett, Brian Turner, Ronnie Penn. Tých všetkých spája vášeň pre fitness a láska k zvieratám, životnému prostrediu a vlastnému telu. Oni ma priviedli k presvedčeniu, že sa dá plnohodnotne budovať telo touto maximálne čistou formou.
A impulzom pre hľadanie informácií bol seminár na youtube s názvom „101 reasons to go vegan“, ktorý vysvetľuje absolútne neinvazívne to, prečo sme sa doteraz stravovali nevhodne a čo všetko tým ničíme.
Predchádzalo tvojej zmene stravovania nejaké prechodné obdobie, napr. reduktariánstvo (pozn. obmedzenie živočíšnych výrobkov), vegetariánstvo alebo podobné?
Asi by som to moje obdobie nenazval reduktariánstvom, ale je pravda, že som sa tak nejak živelne a bez nejakej snahy začal vyhýbať mäsu, ale medzi mojím obyčajným (ignorantským) stravovaním a striktným vegánstvom nebolo dlhé obdobie, maximálne mesiac, dva.
K zvieratám som mal vždy blízko, ale v domnení, že ich potrebujeme jesť som ich konzumoval tiež. Pomohla tomu aj Farma, kde som žil viac v súlade s prírodou a uvedomoval si vzťahy ľudí a zvierat oveľa viac ako predtým.
Ako si vnímal prechod na vegánsku stravu? Predstavovalo to pre teba ako športovca nejaké ťažkosti, čo sa týka zmeny plánovania jedálnička? Využil si pri tvorbe stravy rady odborníka na výživu?
Najviac som sa učil od certifikovaného a študovaného šikovného youtubera Dereka Simnetta z Kanady, ktorý veľmi pozitívne a príkladne inšpiruje svoje publikum receptami, názormi, rozbormi potravín a tréningovými tipmi. Podľa neho som do toho skočil po hlave.
Priznám sa, že to nebolo najjednoduchšie, razom zmeniť absolútne všetky svoje jedlá, suroviny, potraviny, recepty, procesy prípravy jedla, ale už po prvých dňoch som pochopil, že to stálo za to! Vyžadovalo si to čas na štúdium, čas na vyhľadávanie surovín v obchodoch, čas na hľadanie receptov, skúšanie prípravy a občas aj nejaký pokus – omyl.
Tým, že som na vegánstvo prešiel razom, moja črevná mikroflóra si musela trochu drsnejšie zvykať na odlišný obsah žalúdka a nové suroviny, množstvá zeleniny, strukovín, vlákniny v strave a podobne. Ale budem úprimný, chcel som to mať za sebou, aby som o tom mohol hovoriť a poučiť druhých zo svojich chýb a poznatkov. A preto mi to dávalo zmysel, prejsť si všetkým.
Prezradíš nám aj svoje obľúbené vegánske jedlo?
No to ani neviem, či mám nejaké obľúbené, pretože sa snažím variť živelne podľa toho, čo doma nájdem, a tým pádom jedlá tak obmieňam, že som myslím za toho pol roka nejedol ani jedno rovnaké jedlo dvakrát. 🙂
Ale priznám sa, že si úplne fičím a experimentujem s rannými smoothie nápojmi, víkendovými lievancami, rýchlymi obedmi a kulinárskymi večerami, na ktoré si vždy snažím nájsť čas. Ale v mojej top desiatke sú určite tempeh, kari, bielkovinový chlieb s mandľovým maslom a ovocím, zelené ranné nápoje, domáce omáčky z orieškov, domáci vegan parmezán…
Priznám sa, že to nebolo najjednoduchšie, razom zmeniť absolútne všetky svoje jedlá, suroviny, potraviny, recepty, procesy prípravy jedla, ale už po prvých dňoch som pochopil, že to stálo za to!
Eviduješ vplyv vegánskej stravy na tvoje športové výkony? Podávaš lepšie či horšie výkony ako predtým, alebo sa nič nezmenilo?
Zachytil som pár veľmi dôležitých zmien. A všetky boli pozitívne. Pri rastlinnej strave si môžem dať kedykoľvek hocičo a nikdy nemám pocit ťažkého žalúdka, dokonca nemám problém zjesť pečený batát s arašídovým maslom, konopnými semienkami a banánom tesne pre odchodom na tréning a podať maximálny výkon, pretože so všetkým si moje telo hravo a ľahko poradí, spracuje a využije.
Som presvedčený o tom, že vegánska strava je ideálnou formou prijímania všetkých živín cez zdravé celé suroviny, nespracované pôvodné formy plodín ideálne v bio kvalite, doplnené malým množstvom vegánskych produktov, ktoré nám šetria čas prípravy jedál. Takže sympatizujem s takzvaným „organic plantbased wholefood diet“, ktoré dopĺňam vegan výrobkami z obchodov.
Ako reagovalo tvoje blízke okolie na to, že sa z teba stal vegán?
Priateľka si so mnou prešla tou zmenou najintenzívnejšie a myslím si, že ma plne podporuje, aj keď sama vegánkou nie je (možno je to u nej len otázka času). Deťom informácie dávkujem postupne a pre ich správne vnímanie situácie som im vysvetlil, že už som za svoj život zjedol veľa zvieratiek a nastal čas na zmenu (aby nemali hneď zo seba zlý pocit pri pití mlieka a občasnom jedení mäsa, ktorému vyslovene neholdujú).
Chcem ísť príkladom, a tým im ukázať, aké je vegánske stravovanie prospešné vo všetkých smeroch. Ostatní si postupne zvykajú, sledujú moje kroky a prechod, občas sa na nejaké témy pobavíme, ale pochopil som, že je dôležité ísť si svojou cestou a inšpirovať ľudí nie kázaním a poukazovaním na negatívne stránky bežného stravovania, ale pozitívnym vlastným životom, ktorý začnú nasledovať tí, ktorí do toho štádia dospejú.
Pri rastlinnej strave si môžem dať kedykoľvek hocičo a nikdy nemám pocit ťažkého žalúdka. Som presvedčený o tom, že vegánska strava je ideálnou formou prijímania všetkých živín cez zdravé celé suroviny, nespracované pôvodné formy plodín ideálne v bio kvalite, doplnené malým množstvom vegánskych produktov.
Ako zvládaš ako vegán rôzne spoločenské udalosti kde sa nachádza jedlo, poprípade rodinné oslavy, večere atď.?
Zatiaľ som v začiatkoch a takýchto príležitostí nemám veľa, čiže nemusím často robiť kompromisy. Ale ak sa niekam chystám, opýtam sa vopred, či je možné najesť sa tam aj vegánsky. Ak nie, načasujem si svoje jedlo tak, aby ma na oslave uspokojila povedzme len polievka a šalát a nijako mi to nevadí.
U babičky je to trochu ťažšie, ale ja plne chápem, že od nej nemôžem chcieť zmenu jej celoživotných zvykov len kvôli mne, tak tam zjem ovocie a prípadne niečo ľahké rýchle. Ale tak niet divu, hovorí sa predsa, že za každým novým vegánom sú dve smutné babičky. 😀
Snažíš sa myšlienku vegánstva ďalej šíriť medzi ľudí? Všimol si si, že by niekto na základe tvojich argumentov aspoň čiastočne zmenil svoje stravovanie?
Určite sa o to snažím, ale netlačím na pílu. Je mi sympatické tvrdenie: „I am not here to save every sinking ship. I am just the lighthouse.“ Čo znamená, že tu nie som preto, aby som každého priviedol na vegánsku cestu, ale som len maják, ktorý vysiela myšlienku k svojmu okoliu.
Okrem toho, ja sám som bol voči vegánstvu „imúnny“ 36 rokov a nie je správne súdiť iných za to, že majú iný názor, alebo že sa k vegánstvu ešte nedostali. Vnímam to tak, že každý z nás ide svojou cestou, niekto narazí na túto filozofiu skôr, niekto neskôr a niekto môžno nikdy. A je to tak v poriadku. Aj keď trochu sebecké, ale všetci sme iní. Treba to rešpektovať. Cestou odporu to šíriť nejde. Aspoň ja to tak vnímam.
Čo si myslíš o živote vegána na Slovensku? Je to jednoduché alebo ťažké (napr. v reštauráciách, obchodných centrách, alebo aj štátnych inštitúciách)? A ako sa pozeráš na budúcnosť vegánstva na Slovensku a vo svete?
Ja neviem presne, či dokážem takto hodnotiť stav našej krajiny. Viem len, že v poslednej dobe k nám vegánstvo preniká zo zahraničia veľmi intenzívne, rovnako ako registrujem veľa pozitívnych a legislatívnych zmien v oblasti ekológie a ochrany prírody (obmedzenie plastov, zákaz kožušinových chovov) pokles dopytu na mäso, rozmach vegánskych firiem, nárast zero/less waste uvedomenia, ekologizácia výroby obalov, edukácia v oblasti živočíšnych veľkochovov, eliminácia fast fashion a cruelty free ideológia. Všetko toto mi robí radosť a vnímam to ako posun správnym smerom. Viem, že za tým stojí obrovské množstvo zainteresovaných a neúnavných ľudí, ktorým týmto ĎAKUJEM.
Určite sa o to snažím, ale netlačím na pílu. Nie som tu preto, aby som každého priviedol na vegánsku cestu, ale som len maják, ktorý vysiela myšlienku k svojmu okoliu.
A rovnako ĎAKUJEM každému, kto vedome prispieva k lepšiemu stavu planéty tým, že jedáva menej mäsa a živočíšnych produktov, triedi odpad, kompostuje, sadí stromy, vyberá si domácich miláčikov v útulkoch, nenosí kožušiny a obmedzuje nákup kožených produktov, kupuje v bezobalových obchodoch, nosí si textilné tašky a sáčky do supermaretov, robí mi to radosť. A pre tieto dôvody to vnímam tak, že sa aj pôda pre vegánov zlepšuje. Sám sa snažím pre to spraviť viac, a preto sa snažím rozbehnúť veľkoobchod s vegánskymi produktami a verím, že sa mi spolu s kolegom podarí zásobovať celé slovensko chutnými rastlinnými produktami pre vegánov.
Spracovala: Barbora Bončová
Korektúra: Barbora Mišáková
Fotografie: archív Martina Šmahela
Viac inšpirácie nájdeš na: IG @martinsmahel
