Osteoporóza je ochorenie, ktoré oslabuje kosti a zvyšuje riziko zlomenín. Mnohé faktory prispievajú k rozvoju osteoporózy, ale strava zohráva kľúčovú úlohu. V súčasnosti sa ukazuje, že rastlinná strava bohatá na ovocie a zeleninu môže mať pozitívny vplyv na zdravie kostí.
Zníženie zápalu
Hlavným dôvodom je, že osteoporotické zlomeniny sú často spojené s vyššími hladinami zápalu v krvi. Ľudia s prozápalovou diétou majú až o 30 % vyššie riziko osteoporózy v porovnaní s tými, ktorí sa stravujú viac protizápalovo. Ovocie a zelenina majú tendenciu znižovať zápal a prispievajú tak k zdravším kostiam.
Antioxidanty a voľné radikály
Ďalším dôležitým aspektom je ochrana pred voľnými radikálmi. Znížená celková antioxidačná kapacita v krvi je spojená s osteoporózou. Potraviny bohaté na vitamín C, ako je citrusové ovocie, môžu znižovať riziko zlomenín bedrových kostí a riziko celkového úbytku kostnej hmoty. Napríklad každé dodatočné zvýšenie príjmu vitamínu C o 50 mg denne (približne ekvivalent jedného pomaranča) môže znížiť riziko zlomenín bedrovej kosti o 5 %.
Acidobázická rovnováha
S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k miernemu poklesu pH krvi, čo znamená, že krv sa stáva kyslejšou. Táto acidifikácia môže aktivovať bunky, ktoré odbúravajú kostnú hmotu, teda spôsobujú rednutie kostí. Naopak, ovocie a zelenina, ktoré sú zásadotvorné, môžu pomôcť udržiavať zdravú acidobázickú rovnováhu. Pri experimentoch sa preukázalo, že odstránenie ovocia a zeleniny zo stravy vedie k poklesu markerov tvorby kostí a zvýšeniu markerov ich rednutia. Pridanie ovocia a zeleniny do stravy malo naopak pozitívny účinok na tvorbu kostí.
Fytáty a minerály
Ďalším zaujímavým faktom je, že fytáty, ktoré sa nachádzajú v strukovinách a celozrnných potravinách, môžu mať ochranný účinok proti osteoporóze. V minulosti boli fytáty považované za „antinutrienty“, ktoré bránia vstrebávaniu minerálov, ako je vápnik. Novšie štúdie však ukazujú, že konzumácia potravín bohatých na fytáty je spojená s lepšou hustotou kostí a nižším rizikom zlomenín. Fytáty môžu brániť tvorbe buniek, ktoré odbúravajú kosti, a znižovať ich aktivitu.
Mliečne výrobky a ich úloha
Naopak, mlieko, ktoré sa často propaguje ako prostriedok na posilnenie kostí, nemusí byť tak účinné, ako sa predpokladalo. Výskum naznačuje, že konzumácia mlieka v dospelosti nie je spojená so zníženým rizikom zlomenín bedrových kostí, a v niektorých prípadoch môže dokonca zvyšovať riziko zlomenín.Výskum z Harvardu dokonca ukazuje, že konzumácia mlieka v tínedžerských rokoch nesúvisí s nižším rizikom zlomenín bedrového kĺbu v neskoršom veku. Naopak, u mužov bol zistený mierne vyšší výskyt zlomenín pri vyššej konzumácii mlieka.
Výskum zo Švédska, kde skúmali dlhodobé účinky mlieka, prišiel so šokujúcimi závermi. Ženy, ktoré pravidelne pili mlieko, mali vyššie riziko úmrtia, viac srdcových ochorení a dokonca viac zlomenín.
Záver
Pre udržanie zdravia kostí je dôležité zamerať sa na stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné potraviny a strukoviny. Znižovanie zápalu, posilnenie antioxidantov a udržanie acidobázickej rovnováhy, ako aj zahrnutie fytátov do stravy, môžu pomôcť chrániť naše kosti pred osteoporózou. Rovnako je dobré prehodnotiť konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov, najmä v dospelosti. Zdravá rastlinná strava môže byť kľúčom k prevencii osteoporózy a k udržaniu silných kostí po celý život.
Spracovala: Zuzana Chochlík Laslopová
● Mun H, Liu B, Pham THA, Wu Q. C-reactive protein and fracture risk: an updated systematic review and meta-analysis of cohort studies through the use of both frequentist and Bayesian approaches. Osteoporos Int. 2021;32(3):425-435.
● Brondani JE, Comim FV, Flores LM, Martini LA, Premaor MO. Fruit and vegetable intake and bones: A systematic review and meta-analysis. PLoS One. 2019;14(5):e0217223.
● Fang Y, Zhu J, Fan J, et al. Dietary Inflammatory Index in relation to bone mineral density, osteoporosis risk and fracture risk: a systematic review and meta-analysis. Osteoporos Int. 2021;32(4):633-643.
● Hosseini B, Berthon BS, Saedisomeolia A, et al. Effects of fruit and vegetable consumption on inflammatory biomarkers and immune cell populations: a systematic literature review and meta-analysis. Am J Clin Nutr. 2018;108(1):136-155.
● Zhao F, Guo L, Wang X, Zhang Y. Correlation of oxidative stress-related biomarkers with postmenopausal osteoporosis: a systematic review and meta-analysis. Arch Osteoporos. 2021;16(1):4.
● Ávila-Escalante ML, Coop-Gamas F, Cervantes-Rodríguez M, Méndez-Iturbide D, Aranda-González II. The effect of diet on oxidative stress and metabolic diseases-Clinically controlled trials. J Food Biochem. 2020;44(5):e13191.
● Zeng LF, Luo MH, Liang GH, et al. Can Dietary Intake of Vitamin C-Oriented Foods Reduce the Risk of Osteoporosis, Fracture, and BMD Loss? Systematic Review With Meta-Analyses of Recent Studies. Front Endocrinol (Lausanne). 2020;10:844.
● Sun Y, Liu C, Bo Y, et al. Dietary vitamin C intake and the risk of hip fracture: a dose-response meta-analysis. Osteoporos Int. 2018;29(1):79-87.
● Cao JJ, Whigham LD, Jahns L. Depletion and repletion of fruit and vegetable intake alters serum bone turnover markers: a 28-week single-arm experimental feeding intervention. Br J Nutr. 2018;120(5):500-507.
● Frassetto L, Sebastian A. Age and systemic acid-base equilibrium: analysis of published data. J Gerontol A Biol Sci Med Sci. 1996;51(1):B91-B99.
● Frassetto L, Banerjee T, Powe N, Sebastian A. Acid Balance, Dietary Acid Load, and Bone Effects-A Controversial Subject. Nutrients. 2018;10(4):517.
● Hayhoe RPG, Abdelhamid A, Luben RN, Khaw KT, Welch AA. Dietary acid-base load and its association with risk of osteoporotic fractures and low estimated skeletal muscle mass. Eur J Clin Nutr. 2020;74(Suppl 1):33-42.
● Macdonald RM, et al. Two year double blind randomized controlled trial in postmenopausal women shows no gain in BMD with potassium citrate treatment. J Bone Miner Res. 2006;21:S15.
● Dawson-Hughes B. Acid-base balance of the diet-implications for bone and muscle. Eur J Clin Nutr. 2020;74(Suppl 1):7-13.
● Jehle S, Hulter HN, Krapf R. Effect of potassium citrate on bone density, microarchitecture, and fracture risk in healthy older adults without osteoporosis: a randomized controlled trial. J Clin Endocrinol Metab. 2013;98(1):207-217.
● V Matkovic, P K Goel, N E Badenshop-Stevens, J D Landoll, B Li, J Z Ilich, M Skugor, L A Nagode, S L Mobley, E J Ha, T N Hangartner, A Clairmont. Calcium supplementation and bone mineral density in females from childhood to young adulthood: a randomized controlled trial. Am J Clin Nutr. 2005 Jan;81(1):175-88.
● H A Bischoff-Ferrari, B Dawson-Hughes, J A Baron, J A Kanis, E J Orav, H B Staehelin, D P Kiel, P Burckhardt, J Henschkowski, D Spiegleman, R Li, J B Wong, D Feskanich, W C Willett. Milk intake and risk of hip fracture in men and women: a meta-analysis of prospective cohort studies.
● D Feskanich, H A Bischoff-Ferrari, A L Frazier, W C Willet. Milk consumption during teenage years and risk of hip fractures in older adults. JAMA Pediatr. 2014 Jan;168(1):54-60.
● D Feskanich, W C Willett. Early-Life Milk and Late-Life Fracture Reply. JAMA Pediatr. 2014;168(7):683-684.
● K Michaelsson, A Wolk, S Langenskiold, S Basu, Warensjo Lemming, H Melhus, L Byberg. Milk intake and risk of mortality and fractures in women and men: cohort studies. BMJ. 2014 Oct 28;349:g6015.
● L A Batey, C K Welt, F Rohr, A Wessel, V Anastasoaie, H A Feldman, C Y Guo, E Rubio-Gozalbo, G Berry, C M Gordon. Skeletal health in adult patients with classic galactosemia. Osteoporos Int. 2013 Feb;24(2):501-9.
● CM Schooling. Milk and mortality. BMJ 2014; 349.
● Phillip A. Study: Milk may not be very good for bones or the body. The Washington Post. October 31, 2014.
● U. Schlemmer, W. Frolich, R. M. Prieto, F. Grases. Phytate in foods and significance for humans: Food sources, intake, processing, bioavailability, protective role and analysis. Mol Nutr Food Res. 2009 53(Suppl 2):S330 – S375.
● D. Siegenberg, R. D. Baynes, T. H. Bothwell, B. J. Macfarlane, R. D. Lamparelli, N. G. Car, P. MacPhail, U. Schmidt, A. Tal, F. Mayet. Ascorbic acid prevents the dose-dependent inhibitory effects of polyphenols and phytates on nonheme-iron absorption. Am. J. Clin. Nutr. 1991 53(2):537 – 541.
● E. Mellanby. The rickets-producing and anti-calcifying action of phytate. J. Physiol. 1949 109(3 – 4):488 – 533.
● H. W. Kaufman, I. Kleinberg. Effect of pH on calcium binding by phytic acid and its inositol phosphoric acid derivatives and on the solubility of their calcium salts. Arch. Oral Biol. 1971 16(4):445 – 460.
● B Harland, E. R. Morris. Phytate: A good or a bad food component? Nutr Res. 1995 15(5):733-754.
● A. R. P. Walker, F. W. Fox, J. T. Irving. Studies in human mineral metabolism; the effect of bread rich in phytate phosphorus on the metabolism of certain mineral salts with special reference to calcium. Biochem. J 1948 42(3):452 – 462.
● W. A. House, R. M. Welch, D. R. Van Campen. Effect of phytic acid on the absorption, distribution, and endogenous excretion of zinc in rats. J. Nutr. 1982 112(5):941 – 953.
● A. A. Lopez-Gonzalez, F. Grases, J. Perello, F. Tur, A. Costa-Bauza, N. Monroy, B. Mari, T. Vicente-Herrero. Phytate levels and bone parameters: A retrospective pilot clinical trial. Front Biosci (Elite Ed) 2010 2:1093 – 1098.
