Nakoľko je poľovníctvo etickejšie než veľkochovy?

Veľkochovy sú peklom na Zemi

Aj najvernejší konzumenti mäsa, mlieka a vajec sa zhodnú v tom, že situácia vo veľkochovoch je na míle vzdialená našim ideálnym predstavám. Prioritou veľkochovov je dosiahnuť čo najvyššiu produkciu v čo najkratšom čase a za najnižšie možné náklady. Pri tomto spôsobe chovu sú zvieratá držané v zlých podmienkach, nahustené na malých plochách, čo sa odráža na ich zdravotnom stave a vyžaduje si preto rozsiahle používanie antibiotík na zmiernenie šírenia chorôb. Nielen životné podmienky zvierat boli zmenené, ale zmanipulované boli aj ich gény tak, aby zvieratá rástli rýchlejšie alebo produkovali viac vajec a mlieka, čo ešte viac podkopáva ich zdravotný stav a podpisuje sa aj pod zdravie ľudí, ktorí ich konzumujú.

Veľkochovy spôsobujú devastáciu životného prostredia. Chov hospodárskych zvierat zodpovedá za znečistenie vody, pôdy a ovzdušia, čo následne prispieva k strate biodiverzity a ku klimatickým zmenám.

Predtým, než sa upokojíme myšlienkou, že chov zvierat vo veľkochovoch je výnimkou, pripomeňme si, že takýto osud zažívajú približne dve tretiny hospodárskych zvierat na svete, čiže okolo 50 miliárd.

Poľovníctvo ako udržateľnejší prístup

Všetky alternatívy získavania potravy sa v porovnaní s veľkochovmi javia prijateľnejšie. Poľovníctvo je vnímané ako zdravší, udržateľnejší a čestnejší prístup, keďže dopad na životné prostredie je výrazne nižší a mäso z divokých zvierat žijúcich vo voľnej prírode je v bio kvalite.

Lovci trofejí zabíjajú zvieratá pre potešenie. Sú presvedčení, že mŕtve zviera odzrkadluje ich silu, zdatnosť a dominanciu. (zdroj: peta.org)

Kontroverzná ochrana prírody

Poľovníci sa často považujú za ochrancov prírody. Poukazujú na ekologické výhody, ktoré prírode prinášajú svojou činnosťou, napríklad udržiavaním rovnováhy ekosystémov pomocou znižovania počtu príslušníkov určitých druhov divokých zvierat alebo o financiách získaných z predaja poľovných lístkov, ktoré boli spätne využité na ochranu prírodných plôch. Ak by však bolo ekologické hľadisko jedinou prioritou pre zachovanie zdravého životného prostredia a poľovanie správnou cestou na dosiahnutie cieľa, pripomeňme si, že ľudia sú z ekologického hľadiska ničiteľmi prírody číslo jeden. Znamená to, že by sme mali pod záštitou poľovníctva redukovať aj ich počty?

Ani jeden z dôvodov poľovať neberie do úvahy etické aspekty a len ťažko sa dá stotožniť s myšlienkou, že poľovníci ochraňujú prírodu tým, že v nej zabíjajú zvieratá. Taktiež sú to jediní ochranári, ktorí nazývajú zvieratá obnoviteľným zdrojom, a ktorí sa s obeťami mŕtvych zvierat fotia a prezentujú na sociálnych sieťach.

„Vedľajšie účinky“ poľovníctva

Napriek tomu, že v poľovníckej činnosti nájdeme ekologické výhody, netreba zatvárať oči pred negatívnymi javmi, ktoré tento proces sprevádzajú a podkopávajú ich význam – poľovníctvo spôsobuje zbytočné utrpenie zvierat a rozvracia zvieracie spoločenstvá.

Zbytočné utrpenie zvierat

Poľovníci častokrát nezasiahnu zvieratá presne a tie potom zdĺhavo zomierajú na následky zranení. Rýchle usmrtenie je skôr výnimkou. Hluk zo streľby vytvára zvieratám stres a vážne ohrozuje spôsob ich života, napríklad strieľanie v čase odchovu mláďat môže vyvolať útek rodičov z brlohov a hniezd, čím vystavujú svoje potomstvo napospas osudu. Keď sa olovené broky z nábojov dostanú do vodných plôch, zabíjajú vodných vtákov, ktorí ich omylom prehltnú a následne sa môžu otráviť zvieratá, ktoré intoxikovaných vtákov zjedia.

Európska komisia oficiálne stanovila zákaz používania oloveného streliva do roku 2023. Na vodných plochách zákaz platí už teraz.

Stáva sa, že poľovníci zasiahnu nesprávny cieľ vrátane iných druhov divokých zvierat alebo dokonca domácich miláčikov. Počúvame správy o tom, ako poľovník zastrelil psa alebo viacerých túlavých psov, kvôli nebezpečenstvu ohrozovania a plašenia lesnej zveri. Kto však ubližuje zveri najviac, ak nie samotní poľovníci?

Slovensko, november 2012 (zdroj: wiezik.blog.sme.sk)

Počty vybraných druhov zvierat sa v prírode umelo navyšujú, aby sa poľovníkom rozšírili možnosti streľby. Napríklad bažanty a zajace bývajú odchované v zajatí a následne vypúšťané na slobodu za účelom lovu.

Rozpad sociálnej štruktúry

Cielené zabíjanie najsilnejších jedincov kvôli trofejám či náhodné zabíjanie členov stáda alebo svorky neberie do úvahy dopad, ktorý môže vyvolať strata konkrétneho zvieraťa. Ignoruje fakt, že usmrtením kľúčových jedincov sa zásadne mení sociálna štruktúra zvieracieho spoločenstva a môže znamenať jeho deštrukciu.

Vo vlčej svorke dominuje alfa pár. Usmrtením jedného z jedincov hrozí rozpad celej skupiny. Pravdepodobnosť výrazne narastá v prípade zabitia samice, v období párenia či pri nižšej početnosti vlkov v svorke.

Črieda diviakov je riadená dominantnou samicou, ktorá kontroluje plodnosť ostatných samíc a udržiava stádo pohromade. Keď táto samica zomrie, zvieratá v skupine sa dezorganizovane rozutekajú do okolia, kde môžu spôsobovať škody a samice, ktorých plodnosť už nie je naďalej riadená, sa začnú páriť niekoľkokrát do roka.

Keď sú v stáde jeleňov usmrtené staršie a skúsené jedince, zomierajú s nimi aj cenné informácie o zimoviskách a migračných trasách, z ktorých ťažila celá skupina. Ak mláďatá v stáde nemajú možnosť žiť po boku svojich starých rodičov, stádo sa rozpadá.

Vráťme sa k etike

Zástanci poľovníctva radi poukazujú na fakt, že zviera usmrtené rukou poľovníka prežilo spokojný život v prírodných podmienkach na slobode, zatiaľ čo vo veľkochovoch zažívalo utrpenie. Je rozdiel usmrtiť šťastne žijúce divoké zviera v prírode a nešťastné, domáce z veľkochovu? Istotne áno, ale z pohľadu etiky je menej výrazný, ako by sa mohlo zdať a príliš malý na to, aby označil zabitie zvieraťa v prírode za prijateľné, zatiaľ čo vo veľkochovoch za neprijateľné. Zabitie nemôže byť v žiadnom prípade humánne alebo oprávnené, bez ohľadu na to, aký život zvieratá viedli. Ak nie je akceptovateľné úmyselne zráňať a zabíjať cítiace bytosti, potom nie je akceptovateľné ich loviť.

Poľovníctvo na „vegánsky spôsob“ (zdroj: boredpanda.com)

Skutočnosť, že zvieratá sa lovia navzájom, nám nedáva automaticky priepustku do sveta zvieracích predátorov, ktorí, na rozdiel od nás, nemajú na výber a o svojich činoch premýšľať nemôžu.

Poľovníctvo spôsobuje menej utrpenia ako veľkochovy a môžeme mať preto nutkanie mu prideliť nižšie skóre na stupnici krutosti, ale prečo si vyberať z dvoch možností, keď existuje tretia? Prečo spôsobovať akékoľvek utrpenie, keď sa mu môžeme vyhnúť? Nepotrebujeme živočíšne produkty, aby sme prežili, práve naopak, vieme zdravotne prosperovať aj bez nich. Keď uprednostňujeme mäso, mliečne výrobky a vajcia na tanieri, uprednostňujeme aj smrť zvieraťa nad jeho právom na budúcnosť.

Spracovala: Lenka Feilhaureová

Zdroje: