Nové nariadenie Európskej únie
3. januára 2023 bolo prijaté nariadenie, ktoré umožňuje spoločnostiam v Európe používať cvrčky domáce (Acheta domesticus) ako prísadu do rôznych potravín vo forme prášku. Žiadosť podala spoločnosť Cricket One Co. Ltd, špecializujúca sa na chov cvrčkov na konzumáciu. V-Label je poprednou svetovou ochrannou známkou pre vegánov a vegetariánov a má presne definované predpisy, kedy môže byť výrobok označený, a toto nariadenie považuje za problematické.
Zoznam výrobkov, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, zahŕňa pečivo, ako sú viaczrnný chlieb a rožky, krekry, tyčinky, cereálne tyčinky a sušienky, ale aj omáčky, pizza, spracované zemiakové výrobky, polievky, čokoládové výrobky, orechy a olejnaté semená, a dokonca aj pivo.
„Veľmi problematické je zaradenie „mäsových alternatív“ do tohto zoznamu, čo sú potravinárske výrobky vyrobené z vegetariánskych alebo vegánskych prísad, ktoré sa vyrábajú tak, aby sa približovali vlastnostiam konkrétnych druhov mäsa – ako sú chuť, vôňa, vzhľad alebo chemické vlastnosti – a slúžia ako alternatíva,“ komentuje Tim De Smet, manažér medzinárodnej komunikácie spoločnosti V-Label. Podľa právnych predpisov EÚ sa proteínový prášok z hmyzu považuje za výrobok živočíšneho pôvodu, pretože patrí do kategórie „potraviny pozostávajúce zo zvierat alebo ich častí, izolované z nich alebo vyrobené zo zvierat alebo ich častí“. Podľa toho musia byť aj označené.
V nariadení sa uvádza, že „(9) […] Komisia sa domnieva, že do zoznamu Únie povolených nových potravín by sa nemali zahrnúť žiadne osobitné požiadavky na označovanie týkajúce sa toho, že Acheta domesticus potenciálne spôsobuje primárnu senzibilizáciu“, ak „dôkazy priamo spájajúce konzumáciu Acheta domesticus s prípadmi primárnej senzibilizácie a alergií nie sú jednoznačné“.
„To znamená, že jedinou požiadavkou na označenie výrobku, že obsahuje cvrčky domáce, by bolo, ak by existoval priamy dôkaz o alergii. Použitie cvrčkov by mohlo byť problematické pre spotrebiteľov alergických na kôrovce, mäkkýše a roztoče,“ spresňuje Tim De Smet. „Spotrebitelia sú tak odkázaní sami na seba a musia analyzovať zoznamy zložiek na výrobkoch, aby zistili, či je v nich uvedený Acheta domesticus alebo iný hmyz.“ Aj keď niektoré členské krajiny EÚ v súčasnosti zastávajú postoj, že prechodné opatrenie týkajúce sa nových potravín sa nevzťahuje na celý hmyz a/alebo výrobky z neho, ich postoj sa môže časom zmeniť.
Nariadenie EÚ o začlenení hmyzu však nie je nové. V júni 2021 získala spoločnosť SAS EAP Group povolenie uvádzať na trh sušené larvy Tenebrio molitor (žltá múčnatka) ako novú potravinu, a to buď ako celok, alebo ako zložku potravín vo viacerých potravinárskych výrobkoch. V novembri 2021 bolo udelené povolenie aj spoločnosti Fair Insects B.V. pre mrazené, sušené a práškové formy lariev Locusta migratoria ako novej potraviny a vo februári 2022 pre Acheta domesticus a Tenebrio molitor. Všetky tieto nariadenia sú si podobné v indikácii označovania, pričom stanovujú, že nie sú potrebné osobitné požiadavky, keďže „bolo zaznamenaných len málo prípadov alergie“.
Problematické označovanie
Keďže pojmy „vegetariánsky“, „vegánsky“ alebo „rastlinný“ nie sú chránené právnymi predpismi EÚ ani v žiadnej krajine EÚ, výrobcovia a maloobchodníci ich môžu voľne používať na obaloch akýchkoľvek výrobkov bez potreby kontroly kvality alebo presnosti označovania. Výrobky ponúkané ako mäsové analógy preto môžu obsahovať Acheta domesticus bez akéhokoľvek označenia okrem zoznamu zložiek. „Aj keď je to možno veľmi nepravdepodobné, pretože by išlo o jasné zavádzanie spotrebiteľa, nie je to dobrý základ pre posilnenie dôvery,“ objasňuje De Smet.
Nariadenie je v tomto ohľade krokom späť, pokiaľ ide o transparentnosť pre výrobcov. Najmä preto, že počet flexitariánov (viac ako 40 % svetovej populácie), vegetariánov a vegánov rastie, spotrebitelia požadujú jasné údaje o tom, či sú výrobky vhodné pre ich stravovacie preferencie.
„Podľa De Smeta musia držitelia licencie V-Label poskytnúť jasný rozpis všetkých zložiek a preukázať, či sú (podľa definície V-Label) vegánske alebo vegetariánske, a to aj tie, ktoré sa podľa zákona nemusia uvádzať v zozname zložiek na etikete.“ Výrobky s licenciou V-Label teda možno klasifikovať ako bezpečné pre tých, ktorí sa vyhýbajú živočíšnym zložkám.
Spotrebitelia by to nemuseli prekusnúť
Okrem toho nie všetci spotrebitelia chcú jesť hmyz. Podľa prieskumu agentúry Food Standards Agency, na ktorom sa zúčastnilo 1 930 dospelých, 67 % respondentov uviedlo, že ich nič nedonúti ochutnať jedlý hmyz, zatiaľ čo len 13 % by sa dalo presvedčiť, ak by vedeli, že hmyz je bezpečný, a 11 %, ak by vyzeral lákavo. Znechutenie a neofóbia (strach z vyskúšania niečoho nového, ktorý sa môže prejaviť najmä pri skúšaní nových potravín) sú jednoznačne prekážky, ktoré treba prekonať.
Okrem toho je ekologická stopa tohto hmyzu ako potraviny stále značná: na každý 1 kg cvrčkov domácich je stále potrebných 1,7 kg krmiva a stále produkuje 20 % metánu vypúšťaného pri výrobe hovädzieho mäsa. Značky, ktoré chcú byť označované za udržateľné a ekologicky zodpovedné, by sa mali radšej zamerať na poskytovanie vegánskych výrobkov.
Spotrebitelia čoraz častejšie požadujú transparentnosť, pokiaľ ide o potraviny, ktoré kupujú. Musieť sledovať novú certifikáciu, aby sa zabezpečilo, že výrobky neobsahujú cvrčky, alebo čítať zoznam zložiek môže byť ťažkopádne.
Zo všetkých európskych spotrebiteľov, ktorí vidia označenie V-Label na výrobkoch, 60 % nikdy alebo len zriedkavo kontrolujú zloženie výrobku s V-Label, aby overili, či je výrobok vegetariánsky alebo vegánsky. Títo spotrebitelia si toto označenie spájajú s výrobkami bez živočíšnych zložiek a považujú tieto výrobky za zdravšie (69 %) a dôveryhodnejšie (59 %).
[Zdroj: FMCG Gurus – Meat & Plant-Based – Global Report 2022]
Preložila: Kristína Chaparro ( z originálu článku The use of house crickets in food items on the European market)
Kontakt pre médiá: tim.de.smet@v-label.com
