V súčasnej dobe má podľa expertov približne 68 % svetovej populácie laktózovú intoleranciu. Najnižšie percento ľudí s laktózovou intoleranciou sa vyskytuje v strednej a severnej Európe, kde nedokáže štiepiť laktózu iba 5 % ľudí. Prvenstvo medzi európskymi krajinami, ktoré nemajú s laktózou takmer žiadny problém, získali Dáni, Íri či Švédi, nakoľko Európania majú vo všeobecnosti dlhú tradíciu konzumácie mlieka.
Národy s vysokou laktózovou intoleranciou
Avšak naopak, mimo starý kontinent sa nájdu i celé národy, ktoré majú problém štiepiť a stráviť laktózu. Ide najmä o východné ázijské krajiny, v ktorých má zdravotné problémy po konzumácii mlieka približne 90 % populácie. Táto nízka tolerancia laktózy má podľa nedávnej štúdie na svedomí najmä teplejšia klíma, nakoľko vyššie teploty negatívne ovplyvňujú chov zvierat, a to hlavne v prostredí s vysokým výskytom smrteľných chorôb. Mlieko navyše nevydrží v týchto krajinách čerstvé tak dlho, ako v severnejšie položených oblastiach. Z toho dôvodu v mnohých ázijských krajinách nie je výrazná tradícia konzumácie kravského mlieka, následkom čoho ich organizmus nedokáže štiepiť laktózu.
V ázijských krajinách je naopak výraznejšie rozšírená konzumácia sójových produktov, ako je napríklad tofu či sójové mlieko.
Odborníci z Johns Hopkins Medicine tvrdia, že okrem Ázie je laktózová intolerancia bežná a veľmi rozšírená i v Amerike. Zdravotnými problémami spôsobenými nerozloženou laktózou v tele trpia najmä ázijskí Američania, Afroameričania, Hispánci a domorodí Američania.
Zoznam krajín s najvyšším a najnižším výskytom laktózovej intolerancie si môžete pozrieť tu.
Čo je laktózová intolerancia?
Laktózová intolerancia predstavuje poruchu zažívania, kedy nie je organizmus človeka schopný štiepiť laktózu, čo môže spôsobiť ľahšie i závažnejšie zdravotné problémy. Laktózu, čiže cukor, ktorý sa bežne nachádza v mlieku cicavcov, však dokáže na ľahšie stráviteľné cukry štiepiť enzým laktáza. Gény pre tvorbu laktázy sa však prirodzene vypínajú po ukončení dojčenia, čo spôsobuje zníženie alebo úplnú absenciu laktázy u dospelých.
Človeka s nedostatkom enzýmu laktáza môže po konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov trápiť niektorý zo symptómov, ako sú napríklad hnačky, nadúvanie, kŕče či nevoľnosť a zvracanie. V prípade, že niekto trpí takýmito ťažkosťami, znamená to, že nerozložená laktóza v jeho organizme putuje z tenkého čreva priamo do hrubého čreva, kde spôsobuje nepríjemné tráviace problémy. Laktózová intolerancia sa zároveň môže rozvinúť v akomkoľvek veku a navyše ju nie je možné vyliečiť. Jediná možnosť je preto nastavenie správnej diéty a úprava jedálnička.
Enzým laktáza sa tvorí prirodzene v tenkom čreve u všetkých bábätiek, ale jeho prítomnosť nie je prirodzená u dospelých jedincov. Hodnoty laktázy sa totiž po ukončení dojčenia postupne znižujú a organizmus dospelého človeka často nie je schopný si ju znovu vytvoriť.
Konzumácia mlieka má v Európe dlhú tradíciu
V roku 7000 p.n.l., kedy začali Európania chovať dojnice, sa u ľudí zároveň objavila aj intolerancia na laktózu. Keďže v tom období ešte ľudský organizmus nebol schopný laktózu rozložiť, ľudia mohli trpieť zdravotnými ťažkosťami celé generácie. Avšak okolo roku 4000 p.n.l. sa objavil úplne prvý zaevidovaný prípad expresie génu pre tvorbu laktázy u dospelého človeka. Neskôr, v roku 1000 p.n.l., už bol enzým laktáza prítomný u prevažnej väčšiny dospelých Európanov, čo vyplýva práve z dlhodobej tradície chovu zvierat a konzumácie ich mlieka.
Je konzumácia kravského mlieka pre ľudí prirodzená?
Tak ako je materské mlieko prospešné a prirodzené pre vývin dieťaťa, tak je kravské mlieko prospešné a prirodzené pre správny a zdravý vývin teľaťa. Inými slovami, mlieko iných cicavcov nie je určené primárne pre ľudský konzum. V skutočnosti je konzumácia kravského mlieka pre ľudí rovnako nevyhnutná ako konzumácia mlieka psieho, potkanieho, či slonieho. Hoci je pitie kravského mlieka u ľudí rozšírená od útleho veku a naprieč celým životom, kravské mlieko má dodať živiny na zdravý rast teľaťa, nie rast či vývin dospelého človeka, na čo sa však dlhodobo bohužiaľ pozabúda.
Na to, aby mohli ľudia piť kravské mlieko a konzumovať výrobky z neho, je teľa po narodení odlúčené od matky, kvôli maximálnemu možnému profitu.
Zdroj živín
Kravské mlieko síce obsahuje okrem iného i dôležitý vápnik, avšak nie je zďaleka jeho jediným zdrojom.
V súčasnosti už existuje veľké množstvo mliečnych alternatív, ktoré majú rovnako vysoký obsah vápnika s rovnakou využiteľnosťou, ako kravské mlieko. Na rozdiel od kravského mlieka však nezahŕňajú utrpenie a vykorisťovanie zvierat pre finančný zisk.
Medzi najlepšie zdroje vápnika spomedzi celistvých rastlinných potravín patria najmä kučeravý kel, ružičkový kel, bok choy či brokolica, ktoré majú v porovnaní s kravským mliekom dokonca výrazne vyššiu využiteľnosť vápnika. Avšak vápnik obsahujú aj strukoviny, celozrnné obilniny a navyše i pitná voda. Prečo si teda s čistým svedomím nevybrať nemliečne zdroje vápnika, ktoré sú ľahko dostupné?
________________
Spracovala: Dominika Kuklová
Zdroje:
https://www.washingtonpost.com/health/2022/07/28/lactose-intolerant-europe-study-milk/
https://www.nature.com/articles/s41586-022-05010-7
Lactose Intolerance: Why Most Asian People Are Lactose Intolerant? (scienceabc.com)
Lactose Intolerance by Country 2022 (worldpopulationreview.com)
