Svetový fond na ochranu prírody vydal ku koncu uplynulého roka správu o stave planéty, ktorá poukázala na niekoľko alarmujúcich zistení. Prečítajte si tie najdôležitejšie z nich.
Podľa správy s názvom Living planet report 2018, od päťdesiatych rokov minulého storočia doslova explodovala naša celosvetová spotreba, dôsledky čoho dnes zažívame na vlastnej koži. Ubúdajú lesy, sladkovodné ekosystémy sú v ohrození, oceány čelia prehnanému výlovu a niektoré druhy živočíchov už vo voľnej prírode neuvidíme. Poďme si ale jednotlivé závery rozobrať postupne.
Vymieranie druhov
Poznáte to. Ťažký deň v práci, plná hlava povinností a prázdny žalúdok. Ideme teda nakúpiť, aby sme svoje potreby naplnili. Zamýšľame sa však niekedy nad pôvodom toho, čo sa chystáme kúpiť? Akým spôsobom sa to vlastne na pult obchodu dostalo? Možno. Pozeráme sa však aj na to, koľko toho spotrebujeme? Znamená slovo pôžitok veľké množstvo či skôr kvalitu? Naša nekontrolovateľná spotreba tlačí poľnohospodárske aktivity a využívanie prírodných zdrojov na ich maximá, a tak sa chtiac-nechtiac stávame súčasťou príčin vymierania druhov.
Príčinami vymierania druhov sú napríklad neudržateľné poľovníctvo, pytliactvo, rybolov, ale aj prílišný zber. Veľkým problémom je aj hromadiaci sa plastový odpad, znečistenie a deštrukcia prírodných území.
Takéto nadmerné využívanie druhov môže byť priame i nepriame. Priamym drancovaním sa myslí neudržateľné poľovníctvo, pytliactvo aj prílišný zber, či už pre vlastnú potrebu alebo pre obchod. Nepriame využívanie nastáva vtedy, keď sú zasiahnuté druhy, ktoré nie sú prvotným cieľom. To sa deje napríklad pri rybolove. (str. 74) Ten spolu s množstvom hromadiaceho sa plastového odpadu prestavuje hrozbu najmä pre naše oceány. Na druhej strane znečistenie, fragmentácia prírodných území a ich deštrukcia vedú k rozsiahlemu úbytku biodiverzity v sladkých vodách. (str. 11) Nadmerný a selektívny rybolov, deštruktívne praktiky v ňom, ale aj špina z odtokov takisto ohrozujú zdravie koralových útesov, keďže spomínané faktory znečisťujú útesové vody. (str. 55)
Oceánske biotopy v prudkom poklese
Voda pokrýva takmer tri štvrtiny zemského povrchu, zostaňme teda pri nej. Podľa organizácie FAO, rybolov a akvakultúra zabezpečujú živobytie 10-12 % svetovej populácie. Okolo 4,3 miliardy ľudí zas čerpá 15 % živočíšnych bielkovín z rýb, a to vrátane tých sladkovodných. (str.54)
Keďže rybársky priemysel operuje v oceánoch na ploche niekoľkých miliónov kilometrov štvorcových a využíva stovky tisíc rybárskych lodí, bolo vždy ťažké monitorovať ho a predstaviť si vôbec jeho globálny dosah. Veľká časť priemyselného rybolovu sa vykonáva nepozorovane a ďaleko od pevniny, rybárske lode za sebou zanechávajú iba minimum viditeľných stôp. V takýchto podmienkach sa veľmi dobre darí nelegálnemu rybolovu, ktorého hodnota sa ročne pohybuje medzi 10 až 23 miliardami amerických dolárov. (str. 56)
Dnes vďaka vlne nových technológií zažívame akúsi informačnú revolúciu, ktorá by dokázala zmeniť pohľad ľudí na to, čo sa momentálne deje na našej planéte. V štúdii publikovanej v magazíne Science vytvoril výskumný tím Global Fishing Watch „tepelné mapy“ (viď obrázok 1), ktoré zobrazujú miesta s najintenzívnejším priemyselným rybolovom. Medzi tieto miesta patrí severovýchodný Atlantik a severozápadný Pacifik, ako aj nutrične bohaté regióny pri Južnej Amerike a Západnej Afrike. Výskumný tím taktiež preskúmal pôvod rybárskych lodí a zistil, že iba päť krajín a teritórií, vrátane Číny, Španielska a Japonska, je zodpovedných za viac ako 85 % výlovu na otvorených moriach. (str. 57)
Obrázok 1: Priemyselný rybolov vo svete, 2016
Meranie priemyselného rybolovu zachyteného lodným vysielaním AIS. Miesta, v ktorých bol výskyt rybolovu najvyšší sú Severovýchodný Atlantik a Stredozemné more, Severozápadný Pacifik, ako aj nutrične bohaté regióny pri Južnej Amerike a Západnej Afrike. Hranice či “diery”, v ktorých rybolov zaznamenaný nebol, sú miesta regulované zákonom, napríklad exkluzívne ekonomické zóny ostrovných štátov. (str. 57)
Dopĺňanie mozaiky
Z výsledkov výskumu iniciatívy Sea Around Us z University of British Columbia, ktorá skúma vplyv svetového rybolovu na morské ekosystémy, vzišla aj ďalšia zaujímavá štatistika. Hovorí, že počet ulovených rýb a ďalších vodných živočíchov sa rapídne zvýšil z 28 miliónov ton v roku 1950 na viac ako 110 miliónov ton v roku 2014. Avšak od roku 1996, keď bol počet ulovených rýb najvyšší, okolo 130 miliónov ton, sa toto číslo znižuje v priemere o 1,2 milióna tony ročne. (str. 60)
Obrázok 2: Priemerné ročné úlovky svetových rybárskych krajín v roku 1950 v porovnaní s rokom 2000
Modrou sú vyznačené oblasti s nulovými alebo minimálnymi úlovkami, žltou slabý až žiadny rybolov. Oblasti so strednou (oranžovou) až vysokou intenzitou (červenou) sa nachádzajú pri každom kontinente a majú vplyv na pobrežné oblasti a na mnohé časti otvoreného mora. Mapy boli vygenerované informačným systémom iniciatívy Sea Around Us. (str. 60)
Do úvahy však treba vziať aj nenahlásené úlovky. Medzi ne sa radia mŕtve ryby a bezstavovce, ktoré sú vypustené späť do mora predtým, ako sa loď vráti do prístavu, a ktoré bývajú označované ako odpadové. Sú to síce živočíchy s malou ekonomickou hodnotou, no s vysokým ekologickým dopadom. Odhadované množstvo takýchto úlovkov, ktoré počíta aj s mierou neistoty v štatistikách, nielenže navyšuje celkový odhad rybárskych úlovkov, ale podľa dodatočných výpočtoch by odpadové morské živočíchy tvorili do roku 2000 10 až 20 % úlovkov, po roku 2000 by to bolo menej ako 10 % všetkých rybárskych úlovkov. (str. 61)
Počet rýb a ďalších vodných živočíchov sa rapídne znižuje, a to v priemere až o 1,2 milióna tony ročne. Toto číslo ešte navyšujú aj tzv. nenahlásené úlovky, ktorými sú mŕtve ryby a bezstavovce vypúšťané späť do mora.
Pri hľadaní najväčších podielnikov na výlove sa zistilo, že od roku 2000 sú rybárske lode pohybujúce sa výlučne v rámci svojich ekonomických zón (EEZ) zodpovedné za 73 % celosvetového počtu úlovkov. Zvyšok bol ulovený (či už legálne alebo nie) diaľkovými loďami buď vo výlučných ekonomických zónach rozvojových krajín, alebo na otvorenom mori. Priemyselné lode pochádzajúce najmä z desiatky krajín s najvyšším zaznamenaným rybolovom – Čína, Peru, Thajsko, Rusko, USA, Indonézia, Japonsko, Chile, India a Vietnam – sú od roku 2000 zodpovedné za približne 77 % kumulatívneho počtu úlovkov. Približné čísla rýb ulovených týmito loďami sa pohybujú medzi 114 000 a 774 000 tonami ročne. Pre porovnanie, okolo 20 % ich je ulovených malými rybármi, približne 3 % majú na svedomí rybári, pre ktorých je rybolov živobytím a menej ako 1 % ulovia rekreační rybári. (str. 61)
Nová analýza údajov Sea Around Us pre Living Planet Report porovnáva celkový rybolov v 50. rokoch s údajmi z rokov 2000-ich (obrázok 2). Zóny od stredne ťažkej (oranžovou) po ťažkú intenzitu (červenou) sa dnes vinú okolo každého kontinentu ovplyvňujúc všetky pobrežné oblasti a mnohé časti oceánov. To naznačuje, že rybárske aktivity vystavili plytké pobrežné morské ekosystémy potenciálnym dlhodobým škodám, najmä prostredníctvom vlečných sietí. Tieto mapy tiež ukazujú rast intenzity rybárčenia na juhu a východe, čiastočne na juhovýchode Ázie, za posledných 60 rokov. (str. 61)
Problémy sa nevyhýbajú ani sladkovodným biotopom, práve naopak. Sú značne ovplyvňované faktormi ako sú zmeny prostredia, rozdrobovanie a ničenie biotopu, nebezpečenstvo predstavujú aj invazívne druhy, nadmerný rybolov, znečisťovanie, lesnícke praktiky, choroby a zmena klímy. Kombinácia týchto hrozieb v mnohých prípadoch viedla ku katastrofickému zníženiu biodiverzity sladkých vôd. Existuje nová zobrazovacia technológia, vďaka ktorej sme schopní vidieť tieto zmeny v reálnom čase. (str. 64)
Rybárčenie v sladkých a vnútrozemských vodách je primárnym zdrojom bielkovín stámiliónov ľudí po celom svete. Obživu nám ale vodstvo poskytuje aj iným spôsobom. Ukladaním výživných nánosov bahna v záplavových oblastiach a deltách totiž rieky vytvorili jedny z najúrodnejších poľnohospodárskych pôd. (str. 67)
Opeľovače a prečo to bez nich to nepôjde
Sám Albert Einstein sa raz nechal počuť, že po smrti poslednej včely prežije ľudstvo len štyri roky. Spolu s ďalšími opeľovačmi, ale aj pôdou sú dôležité pre globálnu potravinovú bezpečnosť, no napriek tomu čelia stále väčšiemu a výraznejšiemu riziku. (str. 11)
Na začiatok opäť zopár faktov. Väčšina opeľovačov je divoká, výnimku tvorí len zopár druhov včiel, napríklad včely medonosné (Apis mellifera, Apis cerana), niektoré druhy čmeliakov a pár samotárskych včiel, ktoré nežijú v kolóniách. Naša produkcia jedla je silne závislá od spomínaných opeľovačov – celosvetovo, viac ako 75 % plodín opeľovaním prosperuje. Niektoré z nich, hlavne ovocie a zelenina, patria medzi kľúčové zdroje ľudskej výživy. (str. 46)
Strata genetickej rozmanitosti v podobe ubúdajúcich opeľovačov, ako aj príbuzných druhov zvierat ohrozuje budúcnosť našej potravinovej bezpečnosti.
Tak, ako je veľká a hojná úroda vo veľkoplošnej produkcii plodín, ako napríklad jabĺk, mandlí a olejnín, závislá od opeľovania hmyzom, tak sú od opeľovania závislé aj polia malých farmárov z krajín tretieho sveta. Zdravá populácia divokých opeľovačov totiž vedie k podstatnému zvyšovaniu úrody, z ekonomického hľadiska opeľovanie zvyšuje hodnotu produkcie plodín pre pestovateľov o 235 až 577 miliárd dolárov ročne a zároveň drží ceny plodín pre spotrebiteľov dole zaisťovaním ich stálej zásoby. (str. 46)
Rôzne indexy poukazujú na skutočnosť, že ubúda jednak opeľovačov (konkrétne vtákov a cicavcov), ale rovnako aj príbuzných druhov zdomácnených a chovných zvierat, čo potencionálne ohrozuje budúcnosť potravinovej bezpečnosti, kvôli strate genetickej rozmanitosti. (str. 105)
Zložité a komplexné ekologické vzťahy
Pri potrave aj zostaneme. Všetky zložky výživy človeka, ktorá značne ovplyvňuje naše zdravie a blahobyt, sú vždy nejakým spôsobom závislé od prírodných systémov, vrátane komplexných ekologických vzťahov, ktoré umožňujú rast rastlín v pôde. (str. 15)
Mnohí obyvatelia Zeme dodnes žijú v súlade s prírodou, takpovediac mimo civilizácie. Pre nich je význam prírody oveľa hmatateľnejší, ako príklad si môžeme uviesť domorodcov z povodia kambodžskej rieky Tonle Sap, ktorá spája rovnomenné jazero so slávnym Mekongom. Miestne deti vidia hodnotu tohto prírodného systému, keďže spomínaná trasa slúži ako migračná cesta pre mnoho rýb, veľmi priamym spôsobom: rieka im poskytuje pitnú vodu, ryby sú zase ich kritickým zdrojom proteínu. (str. 96)
Zanechávame stopu
Ekologická stopa sa zaoberá pozorovaním nášho dopytu po prírode a následným kvantifikovaním biologicky úrodných oblastí potrebných na naplnenie tohto dopytu. Patrí sem napríklad dopyt po jedle, tkanivách, dreve, či zabezpečenie ciest a stavieb, či potreba zachytávania CO 2, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív. Dopyt pokrýva šesť typov oblastí (obrázok 3). (str. 31)
Obrázok 3: Svetová ekologická stopa konzumácie podľa typu oblasti v hektároch, 1961-2014
Až 60 percentami sa na nej podieľajú uhlíkové emisie zo spaľovania fosílnych palív. Bledozelenou je vyznačená stopa pôdy potrebnej na pasienky, ktorá meria dopyt po pastvinách, ktoré zabezpečujú potravu a rast dobytka určeného na mäso, mlieko, kožu a výrobky z vlny. Modrá stopa rybárskych oblastí vyjadruje dopyt po morských a vnútrozemských vodných ekosystémoch, ktoré zabezpečujú dopĺňanie a obnovovanie počtu nami zbieraných morských plodov ako aj podporu akvakultúry. (str. 30)
Budúcnosť planéty je v našich rukách
Potreba chrániť našu planétu neobchádza ani politiku, konkrétnejšie pôdu Organizácie spojených národov. Na summite v brazílskom Riu bol v roku 1992 iniciovaný Dohovor o biologickej diverzite, ktorý si pravidelne určuje niekoľko cieľov. (str. 110) Jedným z nich je napríklad zachovanie genetickej diverzity pestovaných rastlín, chovných a domácich zvierat, ako aj ich divokých príbuzných. (str. 112) Rovnako sa vypracovávajú rozbory na to, ako najlepšie planéte pomôcť. Na základe týchto analýz môžu integračné postupy na udržateľnú spotrebu a produkciu (napr. zmena moderných (západných) stravovacích návykov tak, aby obsahovali menej mäsa) prospieť biodiverzite, podnebiu i zásobám jedla. (str. 120)
Ako však ukazuje dlhoročná prax, máloktoré kroky tohto typu pre záchranu planéty nestačia. Každý z nás musí začať od seba. Čo jem, do čoho sa obliekam, čo nakupujem a čo naopak vyhadzujem? Akými drobnými krokmi viem pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu a planéte? Iba sebaobetou a vlastným príkladom môžeme túto bezútešnú situáciu zvrátiť. Budúcnosť máme vo svojich rukách.
Spracovali: Kristína Hložková, Kristína Zrnčíková, Barbora Bončová, Katarína Mako-Martonová, Petra Foltánová
Korektúra: Barbora Mišáková
Fotografie: Living Planet Report 2018, Unsplash.com
Zdroj: Living Planet Report 2018: Aiming higher
