Rastlinné burgery sú v USA čoraz dostupnejšie

Rozmach burgerov na rastlinnej báze má verejnosť priviesť k ekologickejšiemu stravovaniu. Víziu americkej spoločnosti Beyond Meat podporil aj známy herec Leonardo DiCaprio.

Americkí vegáni a reduktariáni sa majú na čo tešiť! Čisto rastlinná alternatíva k burgerom z mäsa – Beyond Meat – je v USA dostupnejší v čoraz viac obchodoch. Márne by ho však tamojší vegáni hľadali v regáloch s tofu – svoje miesto má pri mäsových výrobkoch. Pýtate sa, čo tam hľadá? Podľa výrobcov tohto rastlinného zázraku sa takto zvyšuje pravdepodobnosť, že po ňom siahnu aj ľudia holdujúci mäsitej strave.

Burger Beyond Meat nasadil latku vysoko aj svojou chuťou. Hrachový proteín zabezpečuje, že má burger dostatok bielkovín, šťavnatosť a textúru mu zasa dodáva červená repa. Svojou autentickosťou tak dokáže ľudí presvedčiť, aby siahli po ekologickej a etickej alternatíve k mäsu bez toho, aby robili chuťové kompromisy. Takto sa postupne stáva ekologická a etická vegánska strava dostupná širokej, nielen vegánskej, verejnosti.

Niet sa preto čomu čudovať, že investorom spoločnosti Beyond Meat je aj herec Leonardo DiCaprio, okrem iného známy aj svojím ekologickým zmýšľaním a šírením osvety o negatívnom dopade živočíšnej výroby na Zem.

Negatívny vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie

V čom teda spočíva najväčší problém živočíšnej výroby z pohľadu ekológie? Medzi tie základné patrí:

  • nadmerná produkcia skleníkových plynov: živočíšna výroba je zodpovedná za produkciu 7,1 gigaton ekvivalentu CO2 (alebo inými slovami, za 14,5 % celkovo vyprodukovaných skleníkových plynov), čo je viac ako celý dopravný sektor
  • obrovská produkcia amoniaku: živočíšna výroba patrí k najvýznamnejším producentom amoniaku, pričom ten významne prispieva k vzniku kyslých dažďov
  • významný podiel na odlesňovaní: produkcia mäsa má najväčší podiel na odlesňovaní Amazonského pralesa, ktorý nie je len pľúcami Zeme (podieľa sa na odstraňovaní CO2 ), ale aj domovom pre 13 miliónov rôznych druhov rastlinstva a živočíšstva
  • nadmerné plytvanie vodou: na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 15 400 litrov vody, pričom na získanie 1 g proteínu z hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 6-násobne viac vody, ako na získanie 1 g proteínu zo strukovín.
  • neefektívne využívanie pôdy: na nárast váhy hovädzieho dobytka o 1 kg je potrebných až 12 kg krmiva, pritom pôda určená na pestovanie krmovín pre zvieratá by sa mohla použiť na pestovanie plodín pre ľudí. Tento fakt je obzvlášť dôležitý, keď vezmeme do úvahy, že ľudia reálne skonzumujú iba 60 % z váhy (hovädzieho dobytka) a v dnešnej dobe trpí chronickou podvýživou každý desiaty človek.

Ak sa preto aj vy rozhodujete, či dať rastlinnej vegánskej strave šancu, určite zvážte okrem etických otázok aj tieto ekologické. Predsa len, planéta je len jedna a žijeme na nej všetci spoločne.

Spracovali: Lucia Gabrišová a Marian Milec
Korektúra: Barbora Mišáková
Fotografia: Dan Gold
Zdroje: LiveKindly, BEYOND MEAT
1. FAO (Food and Agriculture Organization of the United Nations). Livestock´s long shadow:
Enviromental issues and options. 2006. ISBN 978-92- 5-105571- 7.
2. Gerber, P.J., Steinfeld H., Henderson B., Mottet A., Opio C., Dijkman J., Falcuci A. a G. Tempio.
Tackling climate change through livestock: A global assessment of emissions and mitigation
opportunities. 2013. ISBN 978-925- 1079-218.
3. Hunger Notes. 2016 World Hunger and Poverty Facts and Statistics. [online, cit. 2017-01- 07],
dostupné z: http://www.worldhunger.org/2015-world- hunger-and- poverty-facts- and-
statistics/#hunger-number.
4. Mekonnen, M.M. a A.Y. Hoekstra. The green, blue and grey water footprint of farm animals and
animal products. Value of Water Research Report. č. 48, 2010.
5. United States Department of Agriculture. Statistics of grain and feed Agricultural Statistics.
Washington, DC: USDA National Agricultural Statistics Service (NASS), 2002.

Tento záznam bol označený . Uložiť odkaz do záložiek.
© Slovenská Vegánska Spoločnosť 2018